Druhý sólo príbeh pavúčieho muža dostal úlohu priamo nadviazať na osudové udalosti po Avengers: Endgame a zároveň uzavrieť tretiu fázu filmového univerza Marvelu. Režisér Jon Watts splnil zadanie so sviežou ľahkosťou.
Sympatický odkaz filmu presahuje mimo plátno a je platný aj v našich bežných životoch. Avšak na superhrdinov, ktorí pred 20-timi rokmi budovali žáner vládnuci dnešnému Hollywoodu, tomu stále niečo chýba. Minimálne osobnosť s neochvejnou víziou, akú si drží marvelácky Kevin Feige. A samozrejme, trochu toho starého, dobrého, zúrivého adamantia.
Oživovať zašlú značku, ktorá bola kedysi mimoriadne cool, je v dnešnom Hollywoode na dennom poriadku. K otáznym refreshom s nejasným smerovaním, bez premyslenejšej vízie, dochádza v čoraz kratších intervaloch, o čom vie svoje ľubovoľná komiksová, ako aj literárna postava. Koľko nevydarených inkarnácií ešte znesie taký Robin Hood, Zorro, Batman či Tarzan, to je vo hviezdach. A presne odtiaľ sa na Zem…
Fascinujúci svet Johna Wicka len tak neskončí a sám Keanu Reeves sa vyjadril, že ho má v úmysle nakrúcať dovtedy, kým o neho budú mať fanúšikovia záujem. Takže tí, ktorí ste jeho tretiu kapitolu ešte nestihli vidieť na veľkom plátne, neotáľajte. Kvalitnejší akčný film, vďačne orientovaný na fanúšikov, sa len tak v kinosále neukáže.
Ultimatívny blokbaster, na ktorý si musíte rezervovať lístky dni dopredu, inak vám hrozí sledovať, že budete 3-hodinový finiš komiksových pomstiteľov sledovať z druhej rady kinosály, zo sedadla celkom napravo. Samozrejme osamote, lebo dve nevyužité miesta vedľa seba naozaj nehrozia.
Dragged Across Concrete žije vďaka skúsenému a talentovanému S. Craigovi Zahlerovi skutočnými postavami, ktoré bojujú za svoje ciele do posledného ťažko lapaného nádychu. A kto to dotiahne do víťazného konca, ak vôbec niekto, je prinajmenšom neľahké odhadovať. Takýchto filmov je pramálo a o to sú cennejšie.
Sklenená izba naplnená svetlom predstavuje nádej v ozajstnú lásku, ktorá nás má skutočne rozžiariť. Možno sú tieto myšlienky príliš uviaznuté pod nánosom historických udalostí dramatizujúcich nešťastný príbeh dvoch žien. A pri tom k odhaleniu týchto základných pilierov diela postačí len trocha jemnocitu.
Peter Farrely nakrútil originálnu komédiu s dramatickou príchuťou, ktorá bola právom ocenená tromi zlatými soškami. Príbeh skutočného priateľstva je jedným z najdojemnejších a zároveň najvtipnejších filmov uplynulého obdobia.
Hans Petter Molland zopakoval svoj severský vtip s o niečo lepšími výrazovými prostriedkami a prepašoval do neho o čosi viac podnetov na premýšľanie. Vo výsledku je to však, rovnako ako na prvýkrát, stále tá oddychová gangsterka, ktorú nemožno brať príliš vážne.
152 minút ústiacich do Danteho očistca môže divákovi pripadať zdĺhavých, no fanúšik von Trierových filmov ich dopozerá pomerne hravo. Jack ale nestavia dom pre citlivejšie povahy. Rovnako ako Lars nenakrúca pre masy.
Ak by Lanthimos do scenáru vložil viac zo svojej odvážnej kreativity, z Favoritky by vytvoril nezabudnuteľný zážitok. Miesto toho ponúka vydarený dobový film, ktorému chýba hlbší myšlienkový presah.
Záver rozdelí publikum na dva tábory. Na divákov, ktorí odchádzajú z kinosály nadšení z oslobodzujúceho posolstva a na sklamaných návštevníkov, krútiacich hlavami nad logickými chybami a neuveriteľne deravým príbehom pritiahnutým za vlasy.