Som sexy (I Feel Prety, 2018) © Bonton Film Som sexy (I Feel Prety, 2018) © Bonton Film

Neviem si predstaviť, že existuje žena, ktorá si nikdy nepomyslela, že by chcela vyzerať inak. Zvyčajne krajšie, hoci to pre každého môže znamenať niečo iné. Povedzme, že pre veľkú časť žien obývajúcich oblasť kultúrneho Západu to znamená túžbu priblížiť sa k výzoru modeliek.

komédia
2018 / 110 min. / MP 12

Originálny názov
I Feel Pretty

Čína / USA

Réžia
Abby Kohn, Marc Silverstein
Scenár
Abby Kohn, Marc Silverstein
Vieme, že sú profesionálne upravené a lichotivo nafotené, ale to vedomie na veci veľa nemení. Beztak ovplyvňujú sebaobraz a sebavedomie žien. Mňa, teba aj 10-ročnej školáčky. Líšime sa od seba v tom, ako veľmi mediálne propagovanému ideálu ženskej tváre a tela podliehame. Alebo ako často?

Každopádne, téma je aktuálna a aj dlho oprávnene bude. O diváckom záujme svedčí aj to, že komédia Som sexi sa aktuálne drží v kinách už tretí týždeň. V nej plnoštíhla Amy Schumer stvárňuje Renne Bennettovú, ktorá svoj výzor rieši každé ráno pred prácou, potom opäť, keď sa chystá na drink s kamoškami a vo fitku sa porovnáva s inými ženami.

Zdá sa, že o svojom výzore premýšľa celkom často, poviete si, najmä keď vám to podajú v takej tej mozaikovitej montáži podfarbenej hudbou, ktorá zdôrazňuje, ako rýchlo plynie deň za dňom a scenár nám ukazuje najmä tie príležitosti, keď Renne prehráva boj s krásou.

Azda to na ňu dolieha tým viac, že pracuje v kozmetickej firme – síce len na jej online oddelení, ktoré sa ani len nenachádza na rovnakej adrese, ako šéfstvo, ale predsa. Je to komédia, no ku cti jej slúži najmä Amy Schumer, komička a herečka, vďaka ktorej postava Renne pozná svoje limity a za normálnych okolností nepodlieha ilúziám o sebe. Chce len zo seba vyťažiť viac, chce sa cítiť vo svojom tele dobre.

O tom celý tento pokus o sebareflexiu priemyslu vlastne je – o tom, že Renne  je v úvode so svojím telom nespokojná, neverí si a v závere konečne nadobudne zdravé sebavedomie. Neznamená to, že sa so sebou skrátka zmieri a dá navždy fitku zbohom, ale len to, že si už nebude navrávať, že spolu s kilami sa zbaví všetkých prekážok, ktoré bránili jej pokroku v kariére a osobnom živote.

Som sexy (I Feel Prety, 2018) © Bonton Film

Nuž, ako sa ale to zdravé sebavedomie buduje? V reálnom živote pomaly a náročne, zložito a bez istého výsledku. Na to ale v ľahkej letnej komédii niet dostatok času, tak si skrátka buchne hlavu a hotovo! Keď si odrazu myslí, že je pekná, začne sa ako pekná aj správať. Sebavedome a s presvedčením, že nič už pre ňu nie je nedosiahnuteľné.

Získa prácu, na ktorú by si predtým netrúfala a nastúpi ako recepčná v centrále tej istej kozmetickej firmy, len pár krokov od dokonale upravenej šéfky, ktorú si idealizuje. Nie je to práve profesionálny postup desaťročia, ale pre ňu to znamená veľa. Zrazu sa v spoločnosti krásnych žien necíti neprístojne a svojou šikovnosťou a pozornosťou očarúva (skoro) každého, kto do firmy zavíta. Po práci snov si ešte aj nabalí chlapa, a to všetko len preto, že si verí.

To, že na výzore nezáleží, teoreticky vieme všetky. Všetci. Vedieť to a skutočne si to osvojiť je však rozdiel. Imperatívom filmu, ktorý si práve toto vezme ako svoju tému, by teda malo byť podať posolstvo tak, aby do vedomia diváka tá brutálne jednoduchá poučka presiakla a organicky tam nadobro zapadla… alebo aspoň, aby na to mala šancu.

Film – a teda myslím tým dobrý film, ktorému o niečo naozaj ide – by mal ponúknuť čosi viac, než len mechanické rozpovedanie pointy, o ktorej vopred vieme. Znamená to zaujať divákov intelekt. Len človek naivný, by veril, že to pôjde dosiahnuť konvenčnou komédiou s okatým dramaturgickým oblúkom. Komédiou, ktorej humor je založený na grotesknom a celkom vulgárnom kontraste medzi nedokonalou postavou herečky a správaním a obliekaním postavy, ktorá sa po úraze hlavy považuje za supermodelku.

Som sexy (I Feel Prety, 2018) © Bonton Film

Nemôžete sa hrať na feminizmom motivovanú filmovú revoltu, hoc skromnú, a zároveň čerpať komiku z rovnakého súdka, z akého predtým vytiahli Eddieho Murphyho navlečeného do kostýmu obéznej staršej ženy. Z princípu to nepôjde. Je to falošné a cítiť z toho špekulanstvo.

Komédia je napísaná a nakrútená tak štandardne, že ak niekomu azda aj pomôže zmeniť mu pohľad na seba, tak len náhodou. Pravda, snaží sa negovať stereotypy a ponúkať vo vedľajších postavách pestrú zmes životných skúseností, no ani tu neustriehne mieru.

A tak si pán vyvolený tiež nie je istý svojim vzhľadom a mužnosťou. K tomu scenár ponúka aj pána dokonalého, bohatého a príťažlivého, ktorého mätie povrchný záujem žien oňho, a tak aj on podľahne čaru popletenej Renne. Bohatá a atraktívna šéfka kozmetickej firmy zlyháva na plnej čiare, keď má vymyslieť a uviesť na trh produktovú radu určenú nízkopríjmovej klientele.

Každého niečo trápi a nás môže hriať pri závistlivom srdiečku vedomie, že ani tí najkrajší a najbohatší nemajú na ružiach ustlané. A keď ešte na prekvapenie mnohých potrebujú pomoc práve od tej našej obyčajnej Renne, je to také… ako z Hollywoodskeho filmu.