Ja, zloduch / Despicable Me, 2010 © Universal Pictures

Jední v komédii Ja, zloduch vidia víťazstvo nezávislej produkcie, ktorá sa šikovne votrela medzi ťažné kone na trhu počítačovej animácie. Iní, hoci uznávajú tento úspech, podotýkajú, že snímka ani zďaleka nedosahuje úroveň osvedčených štúdií. Musím sa prikloniť práve k druhému názoru. Reč nie je o kvalite animácie či invencii dizajnu postavičiek, ale o výstavbe postáv a deja, ktorá zostala, žiaľ, iba v plienkach.

animovaný, rodinný, komédia
2010 / 95 min. / MP

Originálny názov
Despicable Me

USA

Réžia
Pierre Coffin, Chris Renaud
Scenár
Ken Daurio, Sergio Pablos, Cinco Paul
Zábavný trailer sľuboval výnimočný zážitok, no bol iba klamlivým predvojom priemernej jeden a polhodinovej rozprávky, ktorá by bez veľkého rozpočtu, silnej kampane a 3D premietačky zostala ledva povšimnutá. Ale napokon, ak sa pozrieme na vekovú prístupnosť filmu, rázom porozumieme.

Filmom Ja, zloduch sa nám otvára okno do márnivého sveta „superzloduchov“, ktorí sa predbiehajú v tom, kto urobí svetu tú najväčšiu galibu. V hľadáčiku rozprávky je mierne neúspešný a zakomplexovaný zloduch Gru, ktorý sa pokúša vyšvihnúť sa v rebríčku zlosynov ambicióznym plánom – chce ukradnúť mesiac! Plány mu nanešťastie prekazí mladý a šikovný Vector, ktorý mu priam spod nosa ukradne jedinečný zmenšovací prístroj, bez ktorého je jeho plán odsúdený na neúspech. Nasleduje diabolský plán B: Gru si adoptuje tri osirelé dievčatká, od ktorých si Vector kúpil koláčiky, aby sa s ich pomocou dostal do jeho nedobytného sídla. Neočakáva však, že tvrdohlavé detičky si ho získajú.

Toľko sa dozvieme z upútavky, no nanešťastie nás vo filme nič viac nečaká. Dejová línia je priamejšia než rovná čiara a na jej koniec dovidíme už na začiatku. Prekvapením neboli ani malé, humorné ale vypočítavé vsuvky v hlavnej úlohe so žltými prisluhovačmi hlavného hrdinu. Mala som dojem, že už máme dávno za sebou filmy, ktoré publiku predstavia postranné postavičky iba preto, aby poslúžili ako jediné piliere humoru. Niežeby tieto perličky neboli zábavné, no podobný koncept sa stále opakuje a práve štúdiá ako Pixar či Dreamworks si s nimi vedeli pekne poradiť, a tým posunuli latku o dosť vyššie.

© Universal Pictures

Jednoduchý dej môže na druhej strane byť dominantou filmu, pretože pre vekovo neohraničené publikum bude ľahko čitateľný. Bez výrazných ambícií osloviť i dospelé publikum (čo sa zase vytýka iným animákom) sa dá Ja, zloduch označiť za výnimočný vo svojej kategórii. Nízkej vekovej skupine zaiste ulahodí i jednoduchý (niekto by povedal aj prvoplánový) humor. Za pozitívum filmu pokladám niekoľko výborných a milých dojemných scén a náznaky paródie amerického národa. Záverečnú tanečnú exhibíciu si však mohli tvorcovia nechať ujsť.

O animovanej rozprávke Ja, zloduch asi najviac zo všetkých platí – záleží na veku. Snímka bude svojou nenáročnou výstavbou vyhovovať hlavne tým najmenším. Napriek tomu si myslím, že animák je s vyše 90 minútami absurdne dlhý a teda nevhodný pre takého diváka. Ak však spoločnosti Illumination Entertainment a Universal mierili na vyššiu vekovú skupinu, úspešne minuli svoj cieľ a film popasie oči, no duše sa ledva obtrie.