Čistič, 2015Žáner: dráma
Minutáž: 94 minút
Krajina: Slovensko
Rok: 2015
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Peter Bebjak
Scenár: Peter Bebjak, Peter Gašparík
Kamera: Martin Žiaran
Strih: Marek Kráľovský
Hudba: Juraj Dobrakov

Hrajú: Noël Czuczor, Rebeka Poláková, Kamil Kollárik, Éva Bandor, Jana Oľhová, Eugen Libezňuk, Jaroslav Mottl, Daniel Ratimorský

Na Cinematiku 2015 boli minimálne dva filmy, v ktorých sa mužský hlavný hrdina vkráda do cudzieho bytu, vlezie v spálni pod posteľ a čaká, kým osamelá mladá žena zaspí. Prvým bol španielsky film Kým spíš, druhým Čistič režiséra Petra Bebjaka (Marhuľový ostrov, Zlo).

Balaguerov triler vyšiel o niekoľko rokov skôr (2011), takže ľudia zodpovední za Čističa mali čas zoznámiť sa s jeho motívmi a reagovať tak, aby v scenári posilnili rozdiely medzi postavami, ich pohnútkami aj následkami ich vlezlej záľuby. Cesar v Kým spíš je čistý psychopat, na Claru číha pod posteľou, aby ju mohol zdrogovať a znásilňovať. Tomáš je iný prípad.

A Čistič nie je ani triler. Názov odkazuje iba nepriamo na slávnu postavu Jeana Reno (hoci o Viktorovi „Čističovi“ počujeme aj v traileri). Film sa profiluje ako „urban drama“, asi aby sa autori vyhli slovenskými divákmi nenávideným prívlastkom „sociálna“ a „psychologická“. „Čistič“ v tomto prípade označuje hrdinovu profesiu priamo, nie obrazne: Tomáš ako zamestnanec pohrebnej služby upratuje miesta, kde niekto zomrel. Nie je to práve džob snov, ale pre odchovanca detského domova so záznamom v registri jedna z minima možností, ako nepadnúť na dno.

Čistič, 2015

To ešte nevie, že s prácou sa môže spojiť aj vzrušenie, nie iba hnus. Keď raz pri čistení zabudne kľúče, vracia sa po ne. Prekvapia ho majitelia domu a len tesne sa mu podarí vyšmyknúť bez odhalenia. Nabudúce už zostáva v byte alebo dome zámerne, zo skrine alebo spod postele pozorujúc súkromné životy tých druhých ako nejaký agent alebo paparazzi. V jeho inak povážlivo vyprázdnenom živote vítaný zdroj adrenalínu.

O tej vyprázdnenosti sa nehovorí; režisér Bebjak ju chce ukazovať. Preto ani Tomáš veľa nevypráva, ani v situáciách, kedy sa to od neho očakáva, napríklad počas návštev u psychologičky či kurátorky (hrá ju Jana Oľhová). Vidíme ho v jeho stroho zariadenom byte, na bicykli v sychravých uliciach mesta a v parkoch, vždy v tom istom obchode kupuje vždy jednu sviečku, za neznámym účelom a bez toho, aby stratil slovo so sympatickou predavačkou. Informácie z jeho minulosti scenárista Peter Gašparík s režisérom poskytujú čiastkovo vo flashbackoch. Až v druhej polovici divák vie spoľahlivo zrekonštruovať jeho personálnu históriu, čo je z hľadiska pútavosti len dobre.

Keďže zápletka vlastne nie je kriminálna, ale vzťahová, tvorcovia sa do veľkej miery zbavili nutnosti konštruovať zložité situácie ako v španielskom náprotivku, ktorý veľakrát prekonáva hranice uveriteľnosti. Tu obočie dvíha azda len scéna, kde Tomáš čupí v skrini, zatiaľ čo pozostalí zúrivo prehľadávajú celú domácnosť, aby našli odložené peniaze. Prečo ho neobjavia? Nevieme; strih a sme inde.

Čistič, 2015

„Vzťah“ začína vznikať, keď sa Tomáš schová v byte nebohej babky, po ktorej ostali dve dospelé vnúčence: jednou je „zhodou náhod“ Tomášova obľúbená predavačka sviečok Kristína (Rebeka Poláková), druhým jej braček Adam s gamblerským problémom. (Aktuálne! Bratislava zvažuje zákaz kasín a herní po desiatej hodine.) Tomáš predvídateľne dostane chuť zahrať sa na rytiera, lenže tí obvykle pri zoznámení nevyliezajú dáme spod postele. Dokáže to nejak uhrať? Bude ho Kristína akceptovať? Odpovede na tieto otázky si už musíte zaobstarať sami.

Odo mňa už len pár riadkov všeobecného hodnotenia: Čističov príbeh je dostatočne zaujímavý, aby sám osebe držal vašu pozornosť. Viackrát som sa zamyslel, či je podobná udalosť možná, či sa vývoj príliš nevychyľuje do nejakého druhu klišé, ale nikdy som nemal pocit, že niečo je už psychologicky alebo inak logicky uletené. V zásade sa podobný príbeh môže stať. Niežeby Bebjak nepracoval s atrakciami typu násilie a sex, no nepreháňa ich, a hlavne majú v deji o vydedencoch a narušencoch miesto.

Keď sa zameriam na iné stránky ako príbeh, nachádzam viacero dôvodov na spokojnosť. Vyšportovaný Noël Czuczor ako Tomáš vystupuje prakticky v každej scéne a zvláda utiahnuť tento psychologicky náročný portrét. Predstavuje typ mlčanlivého, asketického aj nahnevaného mladého muža, za ktorého rozprávajú činy. Rebeke Polákovej sa ušla menej vďačná úloha obete, no takisto vplýva na diváka presvedčivo, hlavne bez zbytočnej melodrámy. (Ktorou trošku trpí Kamil Kollárik ako naničsúci Adam.) Chvalabohu, mužský scenár Polákovej predpisuje aj inšie než pasívne utrpenie, v poslednom akte sa Kristína Tomášovi minimálne vyrovnáva v určovaní deja.

Čistič, 2015

Ďalšou dôležitou zložkou celkového dobrého dojmu je kamera Martina Žiarana, ktorá vyťahuje pre mainstreamový hraný film konečne aj neflešovú a netrendovú tvár Bratislavy. Čo neznamená, že nefotogenickú! Nakrúcalo sa prevažne v jeseni, hmly, dažde a blato podporujú atmosféru ponurosti, skľúčenosti a depresie. Garáže, podchody, strechy panelákov, Mlynské nivy, Kamenné námestie či električkový tunel sú niekedy krajšie a hovoria o charaktere mesta viac ako Ufo, Hviezdoslavko či Eurovea. Verte-neverte. Bebjakov Čistič používa presvedčivé argumenty.