Bod varu © Vertigo Films UK 2021 Bod varu © Vertigo Films UK 2021

Bod varu je sviežou novinkou, ktorá sa po premiére vo Varoch (heh) dostala aj do kinodistribúcie v Česku a tak si film mohla pozrieť širšia verejnosť. Britský počin z pera Philipa Barantiniho, ktorý sa inšpiroval vlastnými skúsenosťami z kuchyne a pretavil aj svoju kreativitu, ktorú ukázal aj pri hitoch ako Bratstvo neohrozených či Černobyľ, je príjemným zážitkom so svižným tempom. Snímka vychádza z pôvodného krátkeho filmu, ktorý uzrel svetlo sveta rok predtým a tvorcovia sa rozhodli dať mu plnohodnotný dlhometrážny kabát. Vystačila však látka na vyše hodinu a pol?

dráma, triler
2021 / 92 min. / MP 18

Originálny názov
Boiling Point

Veľká Británia

Réžia
Philip Barantini
Scenár
Philip Barantini, James Cummings

Film okamžite hádže diváka do deja. Ústredná postava – šéfkuchár Andy, prichádza na smenu do svojej prestížnej high-endovej reštaurácie, kde ho čaká ďalší hektický večer. Už teraz mešká a plne si uvedomuje, že tempo sa bude s blížiacim sa otvorením len stupňovať. Je totiž posledný piatok pred Vianocami, hosteska prijala príliš veľa rezervácií, arogantný hygienik spomaľuje prípravu a snorí po kuchyni a do toho všetkého dnes neočakávane má prísť na večeru aj Andyho mentor. Jednoducho typický deň blbec v každej práci a zrejme každodenný stres, ktorý poznajú len ľudia z luxusného gastra.
Bod varu sa dá označiť ako malý-veľký film a to hneď z niekoľkých dôvodov. Film prakticky neopustí dômyselne riešený interiér luxusnej reštaurácie a kamera s dokonale precíznou choreografiou výborne zaznamenáva stres, vypätie i chaos v kuchyni i pri stoloch. A to všetko na jeden záber. Áno, Bod varu je natočený na jeden záber a to tak precízne, že si to často divák prestane uvedomovať. Navyše, extrémne chválim výborne zvládnutý kontrast medzi kuchyňou, personálom a manažmentom.

Bod varu © Vertigo Films UK 2021

Práve forma tak dodáva snímke silný náboj, filmový čas letí neuveriteľne rýchlo a všetko, aj tie najmenšie detaily, pôsobia naozaj pútavo. Film vraj nevyužil digitálny strih ako napríklad Mendesova 1917 (ktorá však bola vizuálne mnohokrát opojnejšia), ale tvorcovia tvrdia, že táto snímka je pravá nefalšovaná jednozáberovka. To filmu dodáva čosi naviac, pretože nie je len veľmi chaotický a prakticky od prvej sekundy vo vysokom tempe, ale herci sa svojich vystresovaných rolí zhostili na výbornú. Temer všetky postavy pôsobia uveriteľne, vedia čo majú hrať a snímka tak pôsobí mimoriadne vierohodne. Tomu všetkému kraľuje Stephen Graham (ktorého som nedávno vychválil pri seriálovej dráme Čas), no aj tu dokazuje, že sa naňho naozaj dobre pozerá a hrať proste vie. Keď však človek prestane vnímať len formu a zamiera sa na obsah, tam už Bodu varu trochu uniká para.

Film je naozaj pútavý, posiela diváka do zaujímavého prostredia a výborne pracuje s dramatickými momentami. Teda aspoň naoko. Treba jednoducho uznať, že pri tejto snímke forma definitívne víťazí nad obsahom. Scenáristicky je to veľmi dobre spracovaná látka, no má jeden hlavný problém. Do snímky sa autori snažili natrepať snáď naozaj všetko. Problémy s deťmi, problémy s peniazmi, problémy s rodičmi. Navyše sa v superluxusnej reštaurácii pokazí naozaj všetko, čo sa pokaziť má. Príbeh tak postupne so stúpajúcim tempom skĺzava v istých dejových linkách až do komickej roviny a snímka chce byť až príliš zaujímavá. Zbytočne tlačí v naratívnej zložke na pílu a na pomerne krátkej stopáži chce vyriešiť hneď niekoľko dejových liniek, ktoré sa postupne počas hektického večera rozvinú. Tu by som možno ocenil väčšiu skromnosť, veď aj v takto noblesnej reštaurácii sa radšej podávajú skvelo vyzerajúce, no menšie porcie. Nemusí všetko vyzerať skvelo, chutiť skvelo a byť toho veľa. Takto to v luxusnom gastre i precíznom filme proste nefunguje. Počas filmu som tak mal pocit, že chce povedať priveľa. Rozumiem premise, že všetko čo sa môže pokaziť, sa v blbý deň aj pokazí, ale v tomto prípade to bolo naozaj VŠETKO. Pohodlne by som si vystačil s výbornou sondou do hektického života v superluxusných službách a dejové linky do pozadia postáv o dlhoch, problémoch v rodine či s drogami priam až kričia zbytočnosťou. Film, ktorý od prvého momentu pôsobí vierohodne tak sám stráca na autenticite práve tým, že sa snaží byť aj silnou drámou. Bod varu by ňou bol aj keby sa autori trochu uskromnili.

Bod varu ponúka strhujúci pohľad do hektického sveta, o ktorom mnohí z nás ani len netušia. Na formálne perfektne spracovaný film sa výborne pozerá, človek tají dych a stopáž ubehne priam raketovou rýchlosťou. Problémom však je, že film sa chcel vymaniť z označenia iba vizuálne zaujímavého dielka, no práve týmto prístupom mu nálepka zrejme ešte viac pristane. Bod varu však stále pre filmového fanúšika beriem ako veľmi, veľmi chutnú jednohubku. Ak si nájdete čas, želám dobrú chuť.