Time © 2021 BBC
Kreatívna dvojica Lewis Arnold a Jimmy McGovern priniesli minulý rok sviežu krimi drámu aj do našich obývačiek. Britská odpoveď na dramatické minisérie, ktoré si môžeme pozrieť z pohodlia domova vďaka VOD je prekvapivo komorná, no celkom silná. Scenárista McGovern dobre pracuje s podobnými látkami a Arnold, ktorý sa zhostil pozície režiséra, má takisto bohaté skúsenosti najmä z televíznej a seriálovej produkcie (Misfits, Broadchurch či Des).
Miniséria Čas je sondou do súčasného prostredia väzenského systému v Británii z pohľadu dvoch úplne odlišných ľudí. Film sleduje Marka Cobdena (Sean Bean), učiteľa, manžela a otca, usporiadaného chlapíka, ktorý naráža na tvrdú realitu potom, ako nastupuje na výkon trestu na štyri roky. Po spôsobenej nehode pod vplyvom alkoholu sa dostáva na miesto, kam sa nechce pozrieť nikto z nás a rýchlo zisťuje, že ak chce prežiť, musí sa čo najskôr adaptovať. Druhým mužom je Eric McNally (Stephen Graham), ktorý je hlavným dozorcom. Je drsný, ale spravodlivý a čestný muž držiaci sa svojich zásad. Ku všetkým väzňom pristupuje férovo, čo nie je vždy ľahké, keďže sa dej odohráva v najprísnejšom stupni stráženia. Pomocou dvoch hlavných aktérov sa tak divák dostáva nebezpečne blízko a je jasné, že napätie bude veľmi rýchlo eskalovať.
Dej minisérie je rozdelený na tri časti, dohromady o dĺžke takmer troch hodín. Hlavnou devízou série, ktorú divák zvládne na jedno posedenie, sú dialógy. Prehnanú akciu netreba očakávať, skôr sa formou zaujímavých rozhovorov dostávame bližšie k postavám, ktoré často dielom náhody končia na okraji spoločnosti. Čas totiž nie je len o dvoch hrdinoch stojacich na protichodných stranách, ale aj o vedľajších postavách a ich snahe vyrovnať sa s vlastnou vinou. Miniséria sa nesnaží prehnane moralizovať a postupne odkrýva karty, má vhodne zvolené pozvoľné tempo. Diváka si získava pomaly, ale isto.
Po vizuálnej stránke je miniséria klasickým dielom BBC – čo najväčšia snaha o vierohodnosť, žiadne prepychové rekvizity, či drahé efekty. Celá snímka stavia na naturalizme a uveriteľnosti. Čas tak môže pôsobiť mierne komorne, no ako spomínam vyššie, hlavnou devízou sú slová, nie činy. Vo filme sa naozaj veľa rozpráva, vizuál ide jednoducho stranou. Dobre napísaný scenár samozrejme stojí na hlavných hercoch, ktorí nesklamú, veď už na papieri budia Bean aj Graham veľké očakávania. Obaja sa svojich úloh zhostili bravúrne a s látkou, ktorú majú, pracujú takmer bez chybičky.
Príznačný názov série trocha naznačuje, že toto nebude heroický príbeh o monumentálnom úteku. Práve naopak. Hlavná linka seriálu mierne vybáča z konvencií väzenského žánru a oveľa viac sa sústredí na psychologickú rovinu. Možno by tu šlo trocha viac prehĺbiť samotné vnímanie času (ponúka sa to najmä pri stereotypných záberoch z dvora či kantíny), ale miniséria si konštantne drží svoj zámer jemnej drámy a dobre dávkuje aj viac či menej prekvapivé „wow momenty“ či cliffhangre. Čas ide bez obalu do vnútra jednotlivých postáv a sledom udalostí, ktoré počas deja nastávajú, sa vŕta hlbšie a hlbšie v etických i morálnych otázkach. Počas celého deja sa tak divák spoločne s postavami môže zamýšľať o schopnosti odpúšťať, začínať znova a samozrejme o tom, že čas rany predsa len zahojí, nech sú akokoľvek hlboké. Séria si tak pozvoľne kráča so zopár dramatickými momentami do dobre vystavaného finále, ktoré nie je ničím originálne, ale pôsobí logicky a uspokojiteľne.
Ak sa na titul pozriem s odstupom času, musím konštatovať, že sa naň pozeralo síce dobre, no Zem sa veľmi nepohla. Čas totiž nie je ničím originálny a má aj celkom slabé miesta. Príbehovo jasne daná štruktúra ponúka otrepané klišé, ktorým sa zrejme pri väzenskej dráme nemožno vyhnúť, no ich riešenie v tomto prípade naozaj ničím neohúri. V podstate sa len v novom kabáte opäť pozeráme na to, že ak ťa v base niekto šikanuje, vráť mu to. Potom si za frajera. Tieto kostrbaté vedľajšie línie deja vypĺňajú veľa času vatou a pôsobia veľmi silene a niekedy až trápne. Čas je síce postavený na pekných dialógoch, ktoré dávajú zmysel, no až príliš často sa z toho stáva úplne obyčajný, nič nehovoriaci a celkom dlhý film o tom, že basa je na hovno s agendou „decká, snažte sa jej vyhnúť, lebo dopadnete zle.“ Minisérii pomáha hlavne jej formát. Mám pocit, že ak by Čas prišiel vo forme naozaj dlhého filmu, veľmi ťažko by si hľadal cieľovku a divákov, ktorým by povedal čosi nové, respektíve ich nesklamal pri budovaní očakávaní. Umné rozdelenie na 3 časti však opíja rožkom. Miniséria vďaka tomu totiž pôsobí možno trochu hutnejšie a komplexnejšie.
Čas je určite podarenou minisériou, ktorá vie byť drsná, ale aj dojemná, ak si divák k postavám nájde cestu. Tomu dopomáha hlavne skvelý herecký tandem Bean-Graham. Ak sa navyše divák trošku odosobní od predvídateľných momentov a nechá sa unášať drsnou atmosférou, čakajú ho takmer 3 hodiny dobrej konzervačnej drámy. Komorné, pomalé, ale umne rozvrhnuté tri diely vytvárajú solídny filmovo-seriálový zážitok, ktorý nie je ničím zvlášť originálny či inovatívny, no dotýka sa dôležitých otázok citlivo, bez súdov či zbytočnej melanchólie.
