MP 12

Rocky búši v mraziarni do hovädziny. Koza behá ťahajúc za sebou pneumatiku. Rocky vydrží 15 kôl s majstrom sveta. Koza nevydrží ani jedno s hocikým.

Bábkových filmov je strašne málo na svete. Malo by ich byť viac. Vlastne každý film by mal byť bábkový. Ak ste videli V koži Johna Malkovicha, viete, o čom hovorím. Ak nie, pozrite si to.

Humor a špionáž išli k sebe od nepamäti. Stačí si spomenúť na staré filmy o Jamesovi Bondovi. Nadhľad im bol vlastný vždy, nie je to teda len vec našej dnešnej optiky, i keď o komédie samozrejme nešlo.

Prvé dva nevýrazné filmové pokusy z rokov 2005 a 2007 sú dostatočným dôkazom o tom, že táto filmová franšíza postráda víziu. Veď uznajte, len málokto si spomenie, o čo v nich šlo. Zmení sa teraz niečo?

Je to už veľmi stará história. Na televíznych obrazovkách sa Mission Impossible objavil po prvýkrát už v roku 1966 a vysielal sa sedem rokov. Revival v 1988 vydržal dva roky. Neprešlo veľa času a k akčnému dobrodružnému seriálu sa priplietol Tom Cruise, jeho veľký fanúšik.

Úvodné informácie o tomto filme ešte nechávali priestor na optimizmus. Síce to zaváňalo snahou o reštart celej série, ale keď sa už raz cestovalo časom, nie je dôvod prečo by to obe strany konfliktu neskúšali znova. Terminator Genisys z toho mohol vyjsť dobre, dávalo by to zmysel a zapadalo by to k predošlým štyrom dielom.

Produkčne sa na tomto rozprávkovom filme slovenská strana podieľala minoritne. Čiže nehrozí ďalšia „tradičná slovenská“ rozprávka. Čo je dobre. A ešte lepšie je, že z filmu cítiť snahu nepoužiť každé klišé, ktoré sa k romantickému rozprávkovému žánru viaže.

Vedecký pokrok a odvaha snívať sú cestou k lepšej budúcnosti, také je posolstvo drahého Walta Disneyho. Znie to dobre. No sledovať tento mierne prostoduchý idealizmus na veľkom plátne s nadrozmernou minutážou nie je vôbec ľahké sústo.

Filmy o vojakoch, či armáde v našej kinematografii absentujú. Po revolúcii nevznikol žiaden hraný a predtým to boli skôr partizánske filmy. Na poli dokumentov je to trochu lepšie, ale väčšina vzniknutých titulov sa medzi bežných divákov nedostane. V zásade ani niet prečo. Ich kvalita nie je valná. 5. pluk režiséra Petra Kaštíla tak je v niečom výnimočný. Zameril si to totiž rovno medzi pospolitý ľud na veľké plátna kín.

V úvode Miráže (v Trnave netreba prekladať, že to je zjavenie) nakráča dobre stavaný černoch na opustenú staničku niekde v maďarskej puste. Pohľad na toto zjavenie miestnym spôsobuje isté problémy v ich doteraz nepoškvrnenom pohľade na svet.

S tou logickou a sci-fi rovinou príbehu to nie je veľmi slávne. Iste, delenie do frakcií je metaforou užitočnou pre dospievajúceho diváka, no treba dodať aj to, že v rámci diela ide o metaforu veľmi nedokonalú.

Stephen Hawking je jediná „rocková hviezda“ medzi vedcami. Pozná ho zrejme každý aspoň v západnom svete. Urobil naozaj veľa pre vedu, pre jej popularizáciu a aj pre akceptáciu ľudí s postihnutím v spoločnosti. Tento film však nie je o ňom. Nedozvieme sa takmer nič o jeho práci a aj veľmi málo o ňom ako o človeku. Britská biografická snímka Teória všetkého je hlavne o jeho vzťahu s prvom manželkou.