Siedykh Anna

Minulý mesiac slovenské kiná uviedli oceňovaný ukrajinský film o tínedžeroch Stop-Zemlia. Získal veľa ocenení na ukrajinských festivaloch, ale aj na známom Berlinale. Režisérka Kateryna Gornostai vytvorila unikátny priestor, v ktorom vyskúšala viacero experimentov. Napríklad spojila vlastné dokumentárne skúsenosti s hraným filmom a vytvorila celkom svieži pohľad na realitu dnešnej generácie Z. Zaujímavý je aj preto,…

The Power of the Dog divákov isto rozdelí do dvoch skupín. Film vyžaduje veľkú pozornosť a trpezlivosť. Preto pred pozeraním odložte mobily, uspite detí a užívajte si malebný príbeh o láske a pomste.

Hagai Levi, režisér a scenárista minisérie Scény z manželského života, nie je veľmi známy na svetovej filmovej scéne. To sa však teraz vďaka tomuto projektu od HBO môže zmeniť.

Viera v ľudskosť v tomto filme postupne mizne až kým nezbadáme, že tu možno ani nebola. Žbanić neukazuje krutosť priamo, napriek tomu ju divák cíti. Fragmentárne.

Operácia Hiacynt je príťažlivá poľská snímka o hľadaní vlastnej identity a prijatia svojej inakosti. Okrem toho vás ponorí do krutého prenasledovania LGBT komunity a donúti sa pozastaviť nad tým, čo je láska a akú podobu má aj v súčasnosti.

Tohtoročný filmový festival v Cannes otvorila snímka Annette a prinesla Leosovi Caraxovi cenu za najlepšiu réžiu. Carax je známy nielen svojou trilógiou o Alex Keď chlapec stretne dievča (1984), Zlá krv (1986) a Milenci z Pont-Neuf (1991), ale aj schopnosťou podnietiť zvedavosť. Na nový film obdivovatelia režiséra čakali dlhých deväť rokov. Oplatilo sa? Určite. Carax…

Tento film sa určite nedá odporučiť všetkým. Pre niekoho sa stáne metafyzickým telesným zážitkom a pre iného odpudzujúcou skúsenosťou. Faktom je, že už po dvadsiatich minutách na Titán nikdy nezabudnete.

Prípitok je celkom slušný tip na oddychový večer po práci. Stretnete tu tisíckrát opakované otcove historky, mudrovanie sestrinho snúbenca, matku, ktorá udržiava aj ten najnudnejší dialóg.

Reminiscence je filmom plným nesplnených očakávaní. Celú snímku som sa tešila na niečo grandiózne a možno trochu Nolanovské. Nehľadajte to tu. Je to len jeden príbeh lásky a obetovania sa, známy všetkým z antických čias.

Túto minisériu by sme mohli prirovnať k vyváženému jedlu z čerstvých potravín, čo si navzájom zdôrazňujú chute, zvýrazňujú vône a existujú výlučne vcelku.

Niektoré scény boli príliš dlhé, čo úplné zabilo ich podstatu. Ide napríklad o monológ Gülseren po smrti jej otca, ktorý trval tak dlho, že už mi trikrát stihli uschnúť slzy.

Dráma The White Tiger je kvalitnou adaptáciou a určite stojí za to si ju pozrieť. Ukazuje (nielen pre nás) vzdialenú problematiku kastovej spoločnosti, ale aj možnosti obyčajného človeka na ceste za slobodou.