Quo vadis, Aida? © 2021 ASFK Quo vadis, Aida? © 2021 ASFK

Rok 1995. Srebrenica. Už tri roky trvá v Bosne a Hercegovine vojna. Aida (Jasna Đuričić) pracuje ako prekladateľka pre základňu OSN, v ktorej tisíce ľudí hľadajú úkryt pred srbským generálom Mladićom (Boris Isaković). Základňa je nedotknuteľná. Zmestí sa tam však len pár tisíc ľudí. Ostatní čakajú na pomoc za jej bránou. Medzi nich patria aj synovia a manžel Aidy. Žena je pripravená urobiť všetko preto, aby zachránila svojich blízkych.

dráma
2020 / 101 min. / MP 15

Originálny názov
Quo vadis, Aida?

Bosna a Hercegovina / Rakúsko / Rumunsko / Holandsko / Nemecko / Poľsko / Francúzsko / Nórsko / Turecko

Réžia
Jasmila Žbanić
Scenár
Jasmila Žbanić

Nový film Jasmily Žbanić nie je ľahké pozerať. Diváka nešetrí, ale zároveň sa ho nesnaží zmanipulovať. Quo vadis, Aida? nám pripomenie, že každá národná trauma sa v konečnom dôsledku stáva osobnou.

Bosnianska režisérka vo svojich predošlých filmoch skúmala dopad genocídy na súčasnosť svojej krajiny. Teraz sa rozhodla ísť ešte ďalej, do hĺbky nezahojenej rany. Pristupovala k tomu opatrne a s odstupom. Preto tu nenájdete nadbytočnú citlivosť alebo prebytočnú faktologickosť. Dokumentárna minulosť jej však dovolila vytvoriť príbeh, ktorý priťahuje svojou ľudskosťou v podmienkach, ktoré práve ľudskosť opustila ako prvá.

Jediným odklonením od historickosti sa stáva práve postava prekladateľky Aidy. Žbanić vytvára hrdinku, ktorá sa pohybuje medzi snom a realitou, mierom a chaosom, pracovnou a materskou povinnosťou. Aida je stále v pohybe. Je symbolom života a neustálej viery v záchranu neodvratnosti. “Quo vadis, Domine?” sa pýtal apoštol Peter Ježiša Krista počas svojho úteku z Ríma. Quo vadis, Aida? sa pýtame ženy, ktorá sa snaží utiecť pred stratou a zlom. Žbanić používa metaforické, skoro až Lynchovské náznaky. Raz Aida zaspí a uvidí pokojný sen, veselú oslavu. Presne minútu sledujeme tanec a tváre ľudí vo sne, ktorí v realite trpia očakávajúc svoje osudy.

Quo vadis, Aida? © 2021 ASFK

Viera v ľudskosť v tomto filme postupne mizne až kým nezbadáme, že tu možno ani nebola. Žbanić neukazuje krutosť priamo, napriek tomu ju divák cíti. Fragmentárne. Srbi, čo rozdávajú chlieb a čokolády Toblerone, sľubujú postarať sa o Bosniansky národ. Stretnutie Aidy a jej žiaka, ktorý je teraz na srbskej strane. Bezmocnosť majora Frankena z OSN a nelogické príkazy. To všetko je predtuchou neodvratnej katastrofy, ktorá v nás formuje nenávisť k nekonečnému zlu.

O niekoľko rokov neskôr sa Aida vráti do Srebrenice a pokračuje v učení detí. Tak, ako aj chcela počas vojny. Namiesto pokoja však nájde stopy minulosti v podobe starého bytu a tyranov, čo teraz sedia na školskom predstavení spolu s vdovami a matkami svojich obetí. Jasna Đuričić si stopercentne zaslúži najväčšiu pochvalu. Jej herecký výkon je citlivý a úprimný. Sprevádza diváka a núti ho prežiť celý príbeh spolu s ňou.

V Srebrenici srbská armáda zabila viac ako osem tisíc mužov. Starých aj mladých. Quo vadis, Aida? je včasnou pripomienkou sily deštruktívnosti a pravdivým príbehom o strate ľudskosti a zle, ktoré v reálnom svete neraz zvíťazilo.