Mlynáriková Zdenka

Výpoveď o životnej skúsenosti je možné podať rôznymi spôsobmi. Palko Matia, autor krátkeho filmu Palacinky, sa s témou neľahkého života rozhodol vysporiadať na slovenského tvorcu pomerne netradične.

Dokument prepája kontrastný život speváčky a herečky Doroty Nvotovej v Bratislave s diametrálne odlišným životom turistickej sprievodkyne a ochrankyne opustených detí v Nepále. Dorota opisuje bezprostredným spôsobom svoje dva domovy, pričom ten pravý stále nenachádza.

Veľká láska a jej nečakaná strata, vojna, prchavosť šťastných momentov striedaná nešťastím z najhorších snov. Dielu dodáva zvláštny nádych jeho rozmanito zahraničný pôvod a aj príbeh spája životy Srbov, Talianov či Američana.

Film Z hrdze a kosti zanecháva v divákovi zvláštny pocit, pravdepodobne zapríčinený aj neobyčajnými charaktermi postáv. Režisér Jacques Audiard vniesol do snímky dva úplne odlišné charaktery a príbehy.

V dejinách nájdeme len málo takých vplyvných a nekompromisných žien akou bola Margaret Thatcherová. Priznám sa, že od neostrieľanej režisérky Phillidy Lloyd som nič prevratné nečakala, napriek tomu ma životný príbeh Železnej lady milo prekvapil.

Nakrútiť príbeh o chlapcovi a  koňovi v priebehu vojny bez toho, aby z neho vyžaroval prehnaný sentiment, nie je jednoduché. Steven Spielberg na jednej strane stavil na film, ktorý sa bude vynímať na domácich obrazovkách, na druhej strane však mnohým z nás napadne, že Vojnový kôň nie je taký, akého sme čakali.

Film disponujúci rovnakou zvláštnou krásou ako jeho hlavná hrdinka je zatiaľ posledným dielom francúzskeho režiséra Christopha Honoré. Ten sa dostal do povedomia verejnosti takisto romanticky ladenými filmami Les chansons d´amour a Dans Paris.

Je pomerne nezvyčajné nakrúcať pokračovanie filmu po štyridsiatich rokoch, no v prípade génia klasických českých rozprávok Václava Vorlíčka a scenáristu Miloša Macourka zrejme nikto nepochyboval o úspechu. Opak sa však stal pravdou.

„Tancuj, tancuj, lebo inak sme stratení!“ Tak znejú slová fenomenálnej tanečníčky a choreografky Piny Bausch, ktoré sú zároveň podtitulom prvého európskeho hraného 3D filmu. Pina si spomedzi štyroch 3D filmov, premietaných počas štvrtého dňa festivalu Berlinale, nepochybne získala najväčší počet fanúšikov.

Film Vec: Počiatok sa síce tvári ako nultá časť Veci režiséra Johna Carpentera z roku 1982, ale v podstate nie je žiadnou novinkou, keďže ide skôr o remake tejto snímky. Tá bola mimochodom tiež prerábkou, a to staršieho filmu Vec z iného sveta (1951).