Železná lady

V dejinách nájdeme len málo takých vplyvných a nekompromisných žien akou bola Margaret Thatcherová. Priznám sa, že od neostrieľanej režisérky Phillidy Lloyd som nič prevratné nečakala, napriek tomu ma životný príbeh Železnej lady v jej podaní celkom milo prekvapil.

Samozrejme, milo v rámci toho, že ide len o druhý známejší filmový pokus tejto anglickej režisérky, ktorá si svojim predchádzajúcim dielom Mamma mia! (2008) u divákov príliš dobré meno neurobila. Rovnako, ako v spomínanom muzikáli, aj v Železnej lady sa hlavnej úlohy zhostila famózna Meryl Streep. Za stvárnenie neústupčivej premiérky si odniesla zaslúženého Oscara. Ďalší poputoval do rúk maskérov, ktorí zmenili Meryl na nepoznanie.

Režisérka sa rozhodla podať príbeh neoblomnej premiérky prostredníctvom jej spomienok. V úvode filmu sa stretávame s Margaret vo výslužbe, ktorej myšlienkové pochody hraničia so stareckou demenciou. Retrospektívne spomína na svoje najlepšie a najúspešnejšie roky, ale aj na pády v rámci rodiny, ktorá bola na úkor kariéry zanedbávaná. Spomienkami na minulosť ju sprevádza už len fiktívny manžel Denis (Jim Broadbent), s ktorého smrťou sa Margaret nevie zmieriť. Tento prvok zohráva vo filme veľkú rolu a jeho vývoj sledujeme paralelne so životným príbehom političky.

Dostávame sa do minulosti, kedy sa dcéra majiteľa obchodu s potravinami rozhodne vstúpiť do parlamentu. Keďže jej v úspechu bráni nie príliš obdivuhodný pôvod, príjme ponuku vplyvného Denisa Thatchera a stane sa jeho ženou. Od začiatku je jej ráznosť neprehliadnuteľná a upozorňuje svojho nastávajúceho, aký život ho s ňou čaká. Keď sa dostáva k moci, stojí si za svojimi rozhodnutiami, pripravená ísť aj „cez mŕtvoly“. Často sa tak dostáva do rozporu so spoločnosťou a ostatnými členmi parlamentu, nehovoriac o neskrotiteľnom dave ľudí, ktorý by ju v určitých chvíľach najradšej zmietol zo zemského povrchu.

Už na prvý pohľad sa však príliš veľká pozornosť venuje zúboženej a senilnej Margaret, ktorú trápia halucinácie. Táto výnimočná žena prežila v politike dosť rokov na to, aby sa autorka viac povenovala obdobiu, kedy bola na výslní. Systém, akým Phillida Lloyd podala životopisný príbeh, je v mnohých veciach netradičný a môžeme v ňom nájsť množstvo pozitív, k dokonalosti mu však chýba veľa.

Z filmu často namiesto sily a odhodlania vyžarujú skôr slabosti psychicky nevyrovnanej starej ženy, ktorá už stráca prehľad o tom, čo je skutočné a čo nie. Isteže, takéto niečo je v starobe prirodzené a čaká to každého z nás, ale pochybujem, že je to časť života, ktorá by mala prezentovať jednu z najvýznamnejších žien v histórii. Rada by som si vypočula jej reakciu na tento film.

Nebudem hodnotiť, či bola Thatcherovej politika správna alebo nie, pretože sa v nej podrobne nevyznám. Ak ste sa rozhodli venovať Železnej lady hodinu a pol svojho času a nie ste voči hlavnej postave filmu extrémne zaujatí, myslím, že sklamaní nebudete. O dokonalom hereckom výkone Meryl Streep polemizovať netreba a presvedčiť vás môže aj tvorivá práca s kamerou.

---