X-Men: Dark Phoenix
Ako sa rozlúčiť s mutantmi so cťou

Nie, nie je to taká katastrofa ako sa spoza oceánu poplašne hlásilo po prvých projekciách. Prerábaný záver nebol nutný kvôli nedostatočnej kvalite, ale kvôli prílišnej podobnosti s nedávnou marvelovkou.

X-Meni sa laxným dramaturgickým vedením dostali do slepej uličky. Už po Budúcej minulosti Bryana Singera (2014) ostala pachuť strateného kurzu, na čo kedysi uznávaný režisér ešte naviazal pomerne chladne prijatou Apokalypsou (2016). Egyptská linka s prastarým mutantom vyzerala na papieri lákavo, no konečný produkt nedokázal výrazne zaujať. Nehovoriac o čoraz zmätočnejšej chronológii.

Evidentne sa nachádzame v časovej línii bez Wolverina, v udalostiach po Budúcej minulosti. Séria Prvej triedy (2011) postupne prešla zo 60-tych rokov na Kube, cez 70-te v dvoch časových rovinách, egyptskou linkou 80-tiek, až do dnešného záveru v 90-tkach. Konkrétne sme v roku 1992. Mutanti sú rešpektovanými záchranármi ľudskej rasy, z čoho má najmä Charles Xavier (James McAvoy) enormnú radosť. Sám prezident USA mu často trasie pravicou a Profesor X cíti zadosťučinenie za všetky tie roky viery a tvrdej driny.

Počas jednej efektnej raketoplánovej misie je však Jean Grey (Sophie Turner) vystavená silnej solárnej erupcii, ktorá v nej prebudí deštrukčné druhé ja. Príbeh s Dark Phoenix už jednu solídnu trilógiu pochoval (X-Men: Posledný vzdor, 2006). Režisér a scenárista v jednej osobe Simon Kinberg sa pokúsil o reparát.

Sophie Turner, známa ako predstaviteľka Sansy z Hry o tróny, je síce krásna ako bábika, no na postavu vládnucu extrémne ničivou silou sa veľmi nehodí. Jej herecká predchodkyňa, Famke Janssen, bola oproti nej zásahom do čierneho.

Vo výsledku najnovší X-Meni nedopadli tak zle, ako sa čakalo, ale niečo im chýba. A nie je to len Wolverine. Mutanti s génom X sú natoľko hutným materiálom s pestrou paletou zaujímavých postáv, že by jeden záťah bez Logana zvládli ľavou zadnou. Skôr sa tu jedná o neprítomnosť niečoho navyše. Nedostaneme skoky v čase, Ericovu magnetickú kontroverziu, ani len ten reinkarnačný Egypt. Mimozemšťania z podivnej sekty dnes už nikoho neoslnia, zvlášť, keď nie sú ničím zaujímaví.

Nemalé očakávania budila aj prítomnosť Jessicy Chastain, ale v zásade nemala nadaná herecká diva veľmi čo hrať. Rozvíjanie známych postáv ako tak funguje, najmä Charles zažíva silnú dejovú linku. Magneto (Michael Fassbender) je v tomto dieli už pomerne v úzadí, Mystique (Jennifer Lawrence) upozorní na dosť zásadný problém s celým vnímaním a smerovaním X-Menov, ako na plátne, tak v podstate aj v celej popkultúre. Je zaujímavé vnímať emancipačnú paralelu s aktuálnymi Mužmi v čiernom.

Nicolas Hoult alias Beast ma svojím výkonom napevno presvedčil, že by sa na rolu chystaného Batmana skutočne nehodil. Mladí predstavitelia Cyclopsa, Storm či Nightcrawlera trpia doslova bezvýraznou charizmou. Človeku sa až cnie za pôvodnou bandou Bryana Singera. Výnimkou je vždy komický podivín Quicksilver s tvárou skvelého Evana Petersa. Ale inak produkcia nevie omladených hrdinov akosi uchopiť a to je kameňom úrazu upadajúcej ságy.

Na komerčnom fiasku X-Men: Dark Phoenix sa možno podpísal aj mamutí úspech Avengerov: Endgame. Index natešenia ich diváckej základne sa v porovnaní s vyčerpanými X-Menmi nedá porovnať. Mutantom navyše chýba ich Thanos. Nejaká výrazná, negatívna postava s jasnou motiváciou.

Navyše sa vôbec nepodarila ani reklamná kampaň k filmu – nemastné trailery dodnes nechápem a prvé reakcie kritikov radšej ani nespomínam. Napriek všetkému som sa v kine výrazne nenudil. Potešila tajomne plíživá hudba Hansa Zimmera, ktorý sa po troch rokoch vrátil do sveta komiksu. Známe postavy uzavreli svoje dejové oblúky a otvoreným záverom ponúkli štafetu novému prístupu, s ktorým dominantný Marvel skôr či neskôr určite príde.

Sympatický odkaz filmu presahuje mimo plátno a je platný aj v našich bežných životoch. Avšak na superhrdinov, ktorí pred 20-timi rokmi budovali žáner vládnuci dnešnému Hollywoodu, tomu stále niečo chýba. Minimálne osobnosť s neochvejnou víziou, akú si drží marvelácky Kevin Feige. A samozrejme, trochu toho starého, dobrého, zúrivého adamantia.

---