Vojtech

Petra Adamková
Recenzie

Vojtech (2015)Žáner: komédia
Minutáž: 90 minút
Krajina: SR
Rok: 2015
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Viktor Csudai
Scenár: Viktor Csudai
Kamera: Sean Grimaldi
Hudba: Martin Hasák
Strih: Juraj Monošík

Hrajú: Matej Landl, Marián Miezga, Lucia Vráblicová, Zuzana Šebová, Gabriela Marcinková, Eva Sakálová, Zuzana Mauréry, Diana Mórová, Števo Martinovič, Juraj Kemka, Vladimír Kobielský a ďalší.

Človek, hlavne ten večne nespokojný druh, ak by chcel, našiel by na Vojtechovi poľahky veľa chýb. Ale tento človek, teda ja, to robiť nechce. Viete, ako sa hovorí, aby sa nestalo, že pre stromy nevidno les. Vojtech je totiž po veľmi dlhej dobe prvým filmom, ktorý je úmyselne a aj úspešne zábavný. A nie preto, že by scenárista vkladal postavám do úst vtipy, ale pre ten postreh, s ktorých dokázal zachytiť a reprodukovať toľké ľudské chyby a protirečenia.

Komédiu miestami strieda smutná tragika Vojtechovho osudu, inokedy má film blízko k satire. Vďaka tomu má snímka dynamiku a nepôsobí monotónne, aj keď sa ústredné postavy celý čas viac-menej osve lopotia vo svojej mizérii. Ich svety sa prekryjú až v samom závere, aby divákovi dali happyend. Nevadí, aspoň mne nie. Teda nie veľmi. Veď láska a vzťahy sú často vecou náhody a vytrvalosti a takto to sudičky pre Vojtecha skrátka naplánovali.

Vojtech (2015)

Medzitým spoznávame a smejeme sa na kadejakých postavách, ktoré vlastne nemajú na príbeh veľký vplyv, a ak ho aj majú, tak skôr Vojtecha zdržiavajú. Ani to nevadí, lebo tvorcom sa podarilo hodnoverne stvárniť takmer celú plejádu týchto pošukov. Samozrejme, čím menej priestoru dostali, tým bližšie mali ku karikatúram než k ľuďom (napr. bezdomovec ovešaný nepravdivými stereotypmi), no pri väčšine divákovi pre „organický“ dojem skutočných osôb postačia ponúknuté náznaky osobných príbehov alebo si ich vaša fantázia dotvorí sama. A to je fakt výkon, keď uvážime, že obdobne ladené postavičky (azda i úplne rovnako obsadené) divák pozná i z televíznej skeč-šou, ktorá o presvedčivosti ani nechyrovala.

Vojtechovi ku cti slúži, že film sám seba neberie veľmi vážne a ani vy by ste ho tak asi nemali brať. Je dôležitý, pretože zvládol prácu s humorom – ako také veľké réžijno-herecké cvičenie. Ako beta-test, po ktorom, dúfam, príde niečo väčšie, niečo príbehovo a ideovo ambicióznejšie. Niečo, na čo by mohla byť Slovač pyšná pár generácií, ako je to pri niektorých česko-slovenských komédiách. A hlavne, niečo, čo by sa dalo pozrieť viackrát a stále bolo by čo objavovať. Už sa však nebezpečne blížim k negatívam – jasný signál, že by sa táto jednostranná recenzia mala blížiť ku koncu. Bodka.