Vojtech © 2015 Continental film
Komédiu miestami strieda smutná tragika Vojtechovho osudu, inokedy má film blízko k satire. Vďaka tomu má snímka dynamiku a nepôsobí monotónne, aj keď sa ústredné postavy celý čas viac-menej osve lopotia vo svojej mizérii. Ich svety sa prekryjú až v samom závere, aby divákovi dali happyend. Nevadí, aspoň mne nie. Teda nie veľmi. Veď láska a vzťahy sú často vecou náhody a vytrvalosti a takto to sudičky pre Vojtecha skrátka naplánovali.
Medzitým spoznávame a smejeme sa na kadejakých postavách, ktoré vlastne nemajú na príbeh veľký vplyv, a ak ho aj majú, tak skôr Vojtecha zdržiavajú. Ani to nevadí, lebo tvorcom sa podarilo hodnoverne stvárniť takmer celú plejádu týchto pošukov. Samozrejme, čím menej priestoru dostali, tým bližšie mali ku karikatúram než k ľuďom (napr. bezdomovec ovešaný nepravdivými stereotypmi), no pri väčšine divákovi pre „organický“ dojem skutočných osôb postačia ponúknuté náznaky osobných príbehov alebo si ich vaša fantázia dotvorí sama. A to je fakt výkon, keď uvážime, že obdobne ladené postavičky (azda i úplne rovnako obsadené) divák pozná i z televíznej skeč-šou, ktorá o presvedčivosti ani nechyrovala.
Vojtechovi ku cti slúži, že film sám seba neberie veľmi vážne a ani vy by ste ho tak asi nemali brať. Je dôležitý, pretože zvládol prácu s humorom – ako také veľké réžijno-herecké cvičenie. Ako beta-test, po ktorom, dúfam, príde niečo väčšie, niečo príbehovo a ideovo ambicióznejšie. Niečo, na čo by mohla byť Slovač pyšná pár generácií, ako je to pri niektorých česko-slovenských komédiách. A hlavne, niečo, čo by sa dalo pozrieť viackrát a stále bolo by čo objavovať. Už sa však nebezpečne blížim k negatívam – jasný signál, že by sa táto jednostranná recenzia mala blížiť ku koncu. Bodka.
