Vdovy (2018). © CinemArt SK

Originálny názov
Widows

triler, krimi
2018 / 129 min. / MP 12
Veľká Británia / USA

Réžia
Steve McQueen
Scenár
Gillian Flynn, Steve McQueen
Režisér Steve McQueen má kariéru ako zo sna. Prvý celovečerný film Hlad žal úspechy na festivaloch a katapultoval Michaela Fassbendera medzi áčkových hercov. Neskôr presunul svoje pôsobenie do USA, kde film Hanba (opäť s Fassbenderom) šokoval formou i obsahom a kritici to dokázali opäť oceniť. Do tretice všetko dobré – 12 rokov otrokom vynieslo McQueenovi Oscara za najlepší film roku 2013. Okrem dvorného Fassbendera si vo filme strihli rolu aj mená ako Pitt, Giamatti či Cumberbatch. Zdalo by sa, že McQueen môže točiť čokoľvek. A tak sa teda rozhodol natočiť po svojom remake britského seriálu z 90-tych. Po piatich rokoch prichádza do kín jeho najnovší film Vdovy, prvýkrát bez Fassbendera, no opäť s hviezdnym obsadením.

Vdovy sú zasadené do dnešného Chicaga (aj keď pokojne to môže byť pár rokov späť). Zločin, korupcia, špinavé prachy. Film vtiahne diváka do deja okamžitou akciou, sledujeme nie úplne úspešný útek po lúpeži ako vystrihnutý z Weekendovho videoklipu. Štvorčlenná partia gangstrov je nemilosrdne odpravená na druhý svet. Lup aj telá končia v plameňoch. Po lúpeži nezostáva nič. Len banda nasratých černochov a vdovy.

Tu začína náš príbeh, v ktorom sú hlavné hrdinky nútené splácať dlhy svojich zločinných manželov. Až na to, že reálnej hrozbe je vystavená len vdova šéfa gangu Veronica (Viola Davis). Keďže jej bývalý manžel bol old school, po smrti jej zanechá svoj denník so všetkými detailmi bývalých i tej poslednej, grandióznej lúpeže. Postupne sa trúchliaca a vystrašená vdova premieňa na profesionálnu hlavu organizovanej skupiny s jasnou motiváciou – prvá/posledná prácička, splatím dlhy a končím.

K Veronice sa pridajú aj Linda (Michelle Rodriguez) a Alice (Elizabeth Derbicki). Prečo? No… Proste preto. Zložitejšie povedané, ak ste žena zločinca, ktorý robí miliónové lúpeže, a váš manžel (nečakane) zomrie, buď po ňom preberiete žezlo alebo sa dáte na prostitúciu. Nič iné totiž v sebe nemáte.

Vdovy (2018). © CinemArt SK

Scenár písal McQueen spolu s autorkou Gone Girl – Gillian Flynn. Takže na prvý pohľad má film extrémne silný základ. Schopný režisér, dobré scenáristické duo, hudbu nerobí nik iný ako Hans Zimmer, okrem ústredných ženských postáv sa vo filme objavia aj Colin Farrrell, Liam Neeson, Robert Duval či Daniel Kaluuya (ten chalan z Get Out). Všetko to znie nabúšene a aj napriek tomu to spolu proste nehrá. Scenár je deravý, logické chyby a nedotiahnuté myšlienky začnú diváka strašiť, keď sa čo i len veľmi plytko začne zamýšľať a používať logiku.

Najväčším problémom Vdov je to, že mi nie je úplne jasné, čím chce film byť. Na prepracovanú ľudskú drámu je dej príliš jednoduchý, oproti typickej žánrovke je extrémne skúpy na akciu. Pocitovo mi táto snímka prišla ako nepodarený paškvil medzi Debbinou osmičkou (2018) a Mestom (2011). Väčšinu filmu strávime prípravou na lúpež „tisícletí“, ktorú sprevádzajú neuveriteľné náhody. Začnete veriť, že Chicago je asi také veľké a má toľko obyvateľov ako Terchová.

A to všetko na pozadí volieb, v ktorých súperia dve karikatúry politických kandidátov. Ich charakteristické črty nemôžu byť viac generické. Na jednej strane biely, úspešný, skazený dedič Jack Mulligan, na tej druhej černošský „prebúdzač komunity“ Jamal Mulligan, ktorý okrem kandidatúry stíha zastrašovať, mučiť a dokonca aj vraždiť.

Vdovy (2018). © CinemArt SK

Naozaj veľmi slabá zápletka, ktorá sa snaží ošáliť formou i spôsobom rozprávania. Zopár záhadných a prekvapivých zvratov dokáže diváka trochu prebrať z mdlôb, no na nejakú záchranu príbehu to pre mňa nestačí. Film sa snaží o realistický pohľad, no ponúka kopec chýb, scénaristických barličiek i fádne pokusy o humor a sociálnu kritiku. Okrem toho je síce gender aj racial empowering, ale opäť iba kým nestrávite hlbšou úvahou pár minút nad postavami, ktoré zdobia dej.

Film doslova stereotypizuje ako černochov, tak ženy veľmi jednoduchým a priamočiarym spôsobom. Podľa mojho názoru sú Vdovy filmom, ktorý chce hrať inú ligu ako tú, na ktorú v skutočnosti má. Je to snímka, na ktorú sa dá rýchlo zabudnúť, avšak ako popkornovka si svojich divákov iste nájde. A ak patríte medzi fanúšikov ‚heist‘ žánru, myslím si, že už ste videli aj väčšie blbosti.