Grinch
Nudná pozvánka na najkrajšie sviatky roka

V kinách je Grinch, animovaný film o zelenom chlapíkovi, ktorý sa snaží o zničenie tej veselej radostnej atmosféry aká k Vianociam neodmysliteľne patrí. V USA ide o tradičný vianočný príbeh, predloha v podobe knihy od Dr. Seussa dostala už niekoľko filmových spracovaní. To najnovšie prichádza 18 rokov po komerčne úspešnej hranej verzii s Jimom Carreym.

Nový Grinch hrá na istotu, narozdiel od iných celovečerných animákov nebral scenár veľa ohľadov na dospelého diváka a drvivá väčšina vtipov baví mladšie publikum. To v podstate nevadí, Grinch je však postavičkou, ktorá nešetrí iróniou a sarkazmom, preto môže byť aj dospelému publiku miestami ľúto, že neutrúsi aj niečo pre nich.

Hlavná postava má byť podľa námetu vyslovene zápornou, pretože chce zničiť najkrajší sviatok roka. Tvorcovia však spravili z Grincha dobráka, ktorý je len mimoriadne frustrovaný. Viac než konkrétne zákernosti, ktorými by miestnym ubližoval, spomína na to, ako sa začala jeho ohromná nenávisť voči Vianociam. Nečudo, že si divák k nemu nájde cestu a začne mu fandiť.

V Grinchovom živote sa čosi pokazilo a už od mladosti zvádza viac boj so samým sebou než s najkrajšími sviatkami v roku. Takéto spracovanie je vskutku nečakané, ale zato veľmi vítané, pretože do inak už pomerne otrepaného príbehu prináša viac čistej ľudskosti. Nečakane je psychológia hlavného hrdinu (pripomínam, že ide o rozprávku) zvládnutá na slušnej úrovni.

Horšie je to s originálnymi nápadmi vo filme. Tých je pramálo, filmu chýba gradácia a zápletka je príliš jednoduchá a nudná. Finálna realizácia plánov od hlavného hrdinu je navyše málo nápaditá. O tom, že budeme svedkami šťastného konca nepochybuje snáď nikto, chýba však akési šťavnatejšie podanie podstaty príbehu. Rovnako mi chýbalo viac humoru. Snímka mala nemálo smutných a dojímavých momentov, práve korenie vo forme vtipov sa však akosi vytratilo a to môže predstavovať problém nielen u dospelého publika. Nehovoríme pritom o úplnej absencii, vo filme sa mihne niekoľko postavičiek, ktoré na to potenciál mali. Tvorcovia pritom v originálnom znení stavili na dabing od seriálového Sherlocka, Benedicta Cumberbatcha, pasujúceho na túto postavu nielen štýlom rozprávania, ale dokonca aj mimikou.

Spomínaný dej sa odohráva v dvoch líniách, zápletka je však priveľmi jednoduchá. Sčasti to vynahrádzajú vedľajšie postavy. Od začiatku je na scéne Grinchov najlepší priateľ, pes Max. Mimoriadne inteligentný chlpáč zvláda nielen rannú kávu, ale dokonca je bravúrny šachista a vynikajúci komplic na zákerné plány svojho pána. A to všetko mu odpustíte, lebo, čo iné by mal mať správny pes, ak nie psie oči? Druhým veselým tvorom je sob Fred. Hoci nerozpráva, dobráckosť mu srší z očí a jeho správanie vyvoláva úsmev. A nielen to, vďaka nemu prejaví zelené čudo z jaskyne viackrát to, že nie je záporákom, ale dobráčiskom, ktorému len osud neprial.

Grinchovi nechýbajú desiatky pozitívnych odkazov a myšlienok, čo treba oceniť, vzhľadom na šírku publika. Čo sa až tak oceniť nedá, je príliš rýchla katarzia hlavného hrdinu a z toho prameniaca nuda. Zúfalo tiež chýba viac akcie. Aspoň trochu originality vniesli tvorcovia do vynálezov, ktoré si Grinch majstruje vo svojej jaskyni nad mestom (cítite tú podobu s Batmanom?). Stále je to však málo a tak sa nie je čo čudovať, ak niekomu len čosi vyše 80 minút trvajúci film pripadá pridlhý.

Oceniť ešte treba aj soundtrack. Okrem tradičných odrhovačiek vianočného typu, ktoré v takomto príbehu nesmú chýbať, sa tvorcovia celkom dobre trafili do mixu klasickej a modernej muziky.

Na Grinchovi vadí, že hoci nesie peknú myšlienku, nepopasoval sa s tým, že ide už o x-tú adaptáciu a príbehovo neponúka nič, čo by stálo za zmienku. To beriem ako nevyužitie značného potenciálu a preto nemôžem hodnotiť inak, ako priemerne.

---