Trhlina (2018). © Continental film

V kinách je očakávaný slovenský film, ktorému predchádzalo masívne promo a hlavne úspešná kniha spisovateľa Jozefa Kariku. Ten sa na Slovensku etabloval ako uznávaný autor mafiánskych aj hororových románov. Jedno z jeho desivých diel teda dostalo filmové spracovanie, čo znie naozaj odvážne, lebo, viete, kombinácia slovenského knižného hororu a slovenského filmového hororu…

mysteriózny, triler
2019 / 111 min. / MP 12

Originálny názov
Trhlina

Slovensko

Réžia
Peter Bebjak
Scenár
Tomáš Bombík
Trhlina začína priamo u jej autora. Spisovateľa kontaktuje niekto, kto čítal jeho staršiu knihu Strach a tvrdí, že skutočnú hrôzu, ktorá stojí za spracovanie, naozaj zažil. A tak mu začne rozprávať svoj príbeh o tom, ako raz našiel na starej psychiatrii trezor, v trezore staré platne z vypočúvaní u psychiatra, v ktorých pacienti rozprávajú o ceste na pohorie Tribeč, čo tam zažili, aké to bolo desivé, ako ich to poznačilo… Hlavný hrdina začne po príbehu pátrať a zistí, že Tribeč je opradený legendami o desivých udalostiach. Ľudia sa tu strácajú, niektorí sa po čase vrátia, ale majú problém spomenúť si, respektíve sú mimo tak, že ich už nikto nedá dokopy. Napíše o tom blog, ktorý má úspech. A keďže vidí, že z toho môžu byť peniaze, usporiada spolu s dvomi ďalšími zvedavcami a svojou frajerkou výpravu na toto miesto. Samozrejme, do toho veľa dialógov, jeden turista je príliš dôverčivý, druhý je priveľký skeptik, tu a tam nejaké drogy.

Samotná snímka sa dosť výrazne pridržiava knižnej predlohy a od hlavnej dejovej línie vlastne ani neodbočuje. Výhodou filmového spracovania je, že oproti knihe sa vyhneme dlhému a zbytočnému filozofovaniu autora. Zamýšľanie sa hlavnej postavy nad životom mňa osobne nútilo preskakovať najprv vety a potom celé odstavce. Odbremenený divák tak dostane viac zaujímavej akcie, vnútorný monológ je tu neprítomný, a tak sa namiesto dlhého zamýšľania dočkáme pomerne rozumnej minutáže.

Samotné technické spracovanie je jedným z ďalších dôkazov, že Slováci filmy jednoducho vedia točiť. Vynikajúca kamera v interiéroch aj exteriéroch pridáva na autenticite a v mnohých momentoch pri budovaní napätia nahrádza aj slová. Pri scénach v lese sa kameraman vyhral s desiatkami uhlov, so statickými aj dynamickými zábermi, s ničnehovoriacimi a aj s nosnými scénami. Pochváliť treba aj zvuk, ktorý bol na nerozoznanie od svetových kasových trhákov. Skrátka, po technickej stránke by sme našli na Trhline len minimum nedostatkov.

Trhlina (2018). © TV JOJ

Trhlinu ťahajú nahor aj slušné herecké výkony. Skúsený Tomáš Maštalír a jeho netradičný fúz privádzajú diváka (v dobrom) do nepríčetnosti. Svojich rol sa veľmi dobre zhostili aj mladí herci. Postáv nebolo veľa, čo však nevadí, slušnú porciu na plátne si ústrední hrdinovia zastali.

Problémom celej Trhliny je to, že kvality vizuálnej stránky zabíja stránka dejová. Už od začiatku sa stretávame s klišé (napríklad v unavenom a arogantnom spisovateľovi) a dobrý dojem z Trhliny nerobia ani logické nedostatky. Keďže snímka bola zároveň robená ako miniséria, je dosť pravdepodobné, že jej ublížil aj strih. Pre tých, ktorí knihu čítali, to nie je zásadný problém, ak ste sa však s predlohou nestretli, je dosť možné, že po filme budete mať zvedavé otázky na vašich „sčítanejších“ kamarátov. Na konci filmu teda zostane veľa nedopovedaného, až je na mieste otázka, či tvorcovia nepremýšľajú nad pokračovaním. Ktovie, či práve dôraz na vizuálnu stránku nespôsobil, že sa príliš netlačilo na dej. Bez ohľadu na dôvod je to škoda.

Až na pomalý rozbeh je Trhlina dynamická a zaujímavá. Priznávam, že pri čítaní knihy som hľadal logické diery, keďže mi niekoľko ľudí tvrdilo, že príbeh sa celý naozaj stal. Našiel som ich na môj vkus až príliš a, žiaľ, nejaké sú aj vo filme. Z môjho pohľadu je však film lepší ako kniha a čosi vyše hodiny a pol v kine nehodnotím ako stratený čas.