Space Sweepers © 2021 Netflix Space Sweepers © 2021 Netflix

Osobne mám pocit, že dopyt po sci-fi filmoch a seriáloch je permanentne väčší ako ponuka. Aspoň v posledných 10 rokoch a rozhodne je to veľmi malou produkciou – a to ešte neriešime kvalitu jednotlivých titulov. Pri seriáloch sa to trochu zlepšilo, ale v prípade filmov je to veľmi citeľné. Aj v prípade Netflixu. Kedysi mal každoročne viacero noviniek v tomto žánri, v minulom roku len The Midnight Sky. Vytvára to však zaujímavú príležitosť pre tvorcov aj z krajín, ktorých filmy sa pravidelne nedostávajú do pozornosti svetového publika.

sci-fi, dráma, dobrodružný
2021 / 136 min. / MP 15

Originálny názov
Seungriho

Južná Kórea

Réžia
Jo Sung-hee
Scenár
Jo Sung-hee

Juhokórejčania stojaci za snímkou Space Sweepers (originálny názov sa dá preložiť ako Spaceship Victory, v českom preklade Čističi vesmíru) síce plánovali pôvodne film uviesť štandardne do kín, ale po dvoch odkladoch premiéry ho predali Neflixu. Ide teda o produkciu určenú na veľké plátno, takže sa môžete tešiť na tomu odpovedajúcu výpravu a vizuál.

Na svetové, či západné publikum tvorcovia určite cielili. Film v mnohom stavia na americkej tradícii nakrúcania takýchto akčnejšie ladených sci-fi snímok. Často sa nimi priamo inšpiroval. Zachováva si však aj svojské riešenia, ktoré by v našej časti sveta ľahko pôsobili nepatrične. Kórejcom to však radi odpustíte.

Za snímkou stojí režisér Jo Sung-hee, ktorý aj vymyslel námet a podieľal sa na písaní scenára. Inšpiráciou mu bola stále sa zhoršujúca situácia okolo vesmírneho odpadu na orbite Zeme. Chcel sa pozrieť na to, ako by sa takýto problém dal v budúcnosti riešiť. Na námete a príbehu však pracoval 10 rokov, a tak výsledne dielo prekonalo tento pôvodný rámec. Hrdinovia filmu síce stále pracujú ako zberači vesmírneho odpadu, ale ak by robili čokoľvek iné, na príbehu by to veľa nezmenilo. Navyše, svet, v ktorom sa Space Sweepers odohrávajú, je premyslený ďaleko viac než bolo treba. Je v ňom množstvo detailov, ktoré zrejme ani nezachytíte a ak áno, nebudete im niekedy rozumieť.

Príbeh sa odohráva v roku 2092. Zem je zdevastovaná necitlivým prístupom ľudí. Ekosystémy skolabovali a púšte sa rozšírili do takej miery, že vonku treba nosiť plynové masky. Úvodné minúty tak veľmi pripomínajú nového Blade Runnera. Aj vizuálne. Budúcnosť ľudstva sa však odohráva na orbite, ktorá je plne industrializovaná a vďaka mnohým habitatom a staniciam aj obývaná. O to väčší problém robí vesmírny odpad, ktorý ohrozuje mnohé zariadenia. Ako však hneď v úvode uvidíme, ohrozením môžu byť aj samotní zberači odpadu, ktorí kruto zápasia o každý kus, keďže je to pre nich jediný zdroj obživy.

Snímka sa tak v úvodných scénach snaží adresovať aj sociálne problémy a v tom trochu pripomína nie až tak vydarené Elysium (r. Neill Blomkamp, 2013) s Mattom Damonom. Aj v Space Sweepers bohatí utekajú za lepším životom preč zo Zeme. Dočasne na krásny habitat, ktorý pripomína dnešnú Zem viac ako krajina tam dole a čoskoro aj na Mars, ktorý prechádza terraformáciou. Všetky tieto aktivity prevádzkuje obria korporácia UTS, ktorá tak ďalej odčerpáva vzácne zdroje dole na Zemi. Jej majiteľ, šéf a najstarší človek, 150 ročný James Sullivan (Richard Armitage) priam až pohŕda ľuďmi a všetko podriaďuje svojim cieľom. Životy ľudí, ktorí nie sú občanmi UTS, nemajú v jeho svete žiadnu cenu.

Space Sweepers © 2021 Netflix

Samotný príbeh Space Sweepers sa krúti okolo malého dievčatka, o ktorom UTS tvrdí, že ide o nebezpečného androida, v ktorom je zabudovaná bomba. Pre jej získanie sú ozbrojené zložky korporácie ochotné urobiť čokoľvek, vrátanie zabíjania nevinných civilistov. Príbeh je to teda akčný a dobrodružný. Partička juhokórejských hrdinov-vydedencov sa síce najprv snaží na svojom „náleze“ najmä tučne zarobiť, keďže záujem o dievčatko majú aj údajní ekoteroristi, či pre nich neznámy vedec. Spolu s divákmi však postupne pochopia o čo naozaj ide a samozrejme, zachovajú sa tak, ako sa od hrdinov očakáva.

Na viac ako dvojhodinovom priestore dostaneme vrchovate všetkého – drámy, akcie, rôznorodých bojových scén, naháňačiek vesmírnych lodí, odkrývania charakterov a ich minulosti a vykresľovania detailov univerza do často zbytočných detailov. Nehovoriac už o často nepripravenom komparze, či tých úplne vedľajších postavách. Mnohí naozaj netušili „kudy kam“. Tu a tam je tu dokonca priestor na humor, je však taký…  na dnešnú dobu zvláštny. Pripomína to staré americké slapstick comedy filmy. Herci divne, zrýchlene behajú, všelikde sa udrú a podobne. Asi to v Kórei majú radi.

Aj napriek tomu, že filmu by veľmi prospelo prestrihanie a odstránenie balastu, či scén, ktoré doslova nudia, nejde o márny pokus. Celé je to vo svojej podstate veselé, optimistické a to napriek vykresleniu pomerne dystopickej budúcnosti, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani cyberpunkové romány. Herci v hlavných postavách vrátane malej Park Ye-rin v postave domnelého androida Dorothy sú veľmi sympatickí, rolí sa chopili dobrým spôsobom a funguje medzi nimi tímová dynamika.

Možno sa Jo Sung-hee mohol menej snažiť napodobňovať západné vzory, i keď robí to svojským spôsobom, a viac hľadať vlastné, originálne riešenia. Takto sú Space Sweepers fajn víkendovkou, ale presahy, ktoré sci-fi vie ponúknuť, nehľadajte.