Midsommar © 2019 Continental Film Midsommar © 2019 Continental Film

Predstavte si, že máte priateľku, ktorá sa vám vo všetkom spovedá, telefonuje kvôli každej hlúposti a neustále na vás tlačí. Máte chuť sa s ňou rozísť, ale po tom, ako jej umrú rodičia a sestra, ju nemôžete opustiť, keďže vás potrebuje ako nikdy predtým. Práve takto sa začína nové hororové prekvapenie od režiséra a scenáristu Ariho Astera, ktorý debutoval v minulom roku psychologickým hororom Prekliate dedičstvo (Hereditary).

horor, mysteriózny, dráma
2019 / 147 min. / MP 15

Originálny názov
Midsommar

USA / Švédsko

Réžia
Ari Aster
Scenár
Ari Aster
Slnovrat je už len kvôli svojmu zasadeniu výrazne odlišný. Po tom, čo Dani (Florence Pugh) umrela rodina, sa jej partner Christian (Jack Reynor) rozhodne, že pôjdu spolu s kamarátmi do severnej Škandinávie. Práve tam sa totiž raz za 90 rokov koná slávnosť zvaná Slnovrat, ktorá je pre miestnu komunitu veľmi dôležitá. Ako sa dá očakávať, veci nepôjdu podľa plánu a ich príjemný pobyt sa začne meniť.

Vopred môžem povedať, že to rozhodne nie je hororové béčko. Aj keď máte tušenie, že sa budú diať zlé veci, ako diváka ma bavilo to, že som vôbec netušil, akým spôsobom sa k nim dostanú a aké následky budú mať. Môže za to aj originálne umiestnenie deja v krásnych horách, ktoré skutočne vyzerajú ako najkrajšie miesto na svete. Okrem toho sa 95% filmu odohráva za denného svetla. Ani to však neodradilo tvorcov filmu ukázať, že desivé udalosti sa môžu diať aj bez nudných ľakačiek.

Niekomu by mohol prekážať pomerne pomalý úvod filmu. Väčšinou ide len o zoznamovanie sa s miestnou komunitou a spoznávanie jednotlivých charakterov. To je však opäť niečo, čo veľmi oceňujem, pretože prvé dve tretinu filmu vás aj napriek všetkým udalostiam, hoc aj desivým, ani zďaleka nepripravia na tú poslednú. Je to ako keby režisér stále naťahoval strunu až kým nie je celkom napnutá a v istom bode sa to zlomí a začne sa niečo, čo v danom žánri len ťažko uvidíte.

Pri sledovaní som si to nevšimol, ale Ari Aster počas celého filmu ukazuje rôznymi spôsobmi, ako sa jednotlivé scény odohrajú, ba dokonca aj to, ako sa celý film skončí. Divákovi to však docvakne až keď sa k daným situáciám dostane, alebo si pozrie film opakovane. Okrem toho režisér pomocou audiovizuálnych prostriedkov cituje hororové klasiky ako Žiarenie (Shining, 1980)) a nájdu sa tu aj podobnosti s hororovou peckou Uteč (Get Out, 2017).

Midsommar © 2019 Continental Film

Keď som spomínal krásny vizuál, režisér sa tu miestami pokúša, a podľa mňa úspešne, o artové obrazy. V danom žánri vidíte podobné veci málokedy, ale obrazy, ktoré sú v tomto filme, by ste si mohli zarámovať a vyvesiť niekde u seba doma.

Čo mi však film predalo najviac, bol výkon hlavnej herečky Florence Pugh. Táto 23 ročná dievčina sa do úlohy Dani naplno vložila už od prvých sekúnd na obraze. Jej emočné zrútenie môžeme počas filmu vidieť niekoľkokrát, zakaždým však trochu inak a ani na moment nemáte pocit, že by to hrala. Mimo ústredných postáv bola väčšina komunity stvárnená nehercami. Vôbec to však neprekážalo a skôr to dodávalo svojim spôsobom autentickosť celej snímke.

Slnovrat je zatiaľ najväčším hororovým prekvapením roka. Je to audiovizuálne prekrásny výlet do Škandinávie. Pokiaľ hľadáte originálny horor, ktorý nebude strašidelný ľakačkami, ale skôr atmosférou a jednotlivými udalosťami, mohlo by sa vám to páčiť. Ak ale máte radi priamočiarejší horor ako blížiace sa pokračovanie IT, budete sa skôr nudiť.