Philomena

Zdiskreditovaný v politike, Martin Sixsmith (Steve Coogan) rozmýšľa nad návratom k písaniu. Vyvolenou oblasťou záujmu sú preňho ruské dejiny. Preto, keď mu mladá žena rozpovie príbeh svojej matky Philomeny Lee, spočiatku sa nechce púšťať do „human interest story“. Inými slovami, nechce sa spúšťať pod istú publicistickú úroveň. Philomena ho však svojou írečitou írskou charizmou zlomí. Sixsmith vydal o nej úspešnú knihu, tá padla do oka hercovi Steveovi Cooganovi a komik sa podieľal aj na scenáristickej a produkčnej príprave filmovej adaptácie.

Philomena je jeden z filmov, ktorý sa k nám dostáva do kín po niekoľkomesačnom kolečku filmových festivalov a špeciálnych uvedení (na Slovensku napríklad na minuloročnom festivale v Bratislave). K humbuku určite pozitívne prispeli aj dve nominácie na Oscara. Britsko-americko-francúzska koprodukcia síce cenu nedostala, ale nič nebráni, aby sa údaj o nominácii neobjavil na obale DVD. Zvlášť, keď Cooganovou partnerkou v úlohe Philomeny Lee je Judi Dench, ktorá už má Oscara za vedľajšiu úlohu v slaďáku Zamilovaný Shakespeare (1998).

Čo výnimočné sa stalo Philomene Lee, že sa na jej „skutočný príbeh“ dnes pozerajú milióny ľudí po celom svete? Začínala skromne: na výlete na jarmok sa nechala nabúchať. Tradičnej katolíckej írskej rodine sa to nehodilo do koncepcie, tak tehotnú dcéru poslali do kláštora, kde mimo dohľad zvedavých susediek porodila syna Anthonyho a nasledujúce štyri roky dobrovoľne prala a žehlila habity a spodné prádlo rádových sestier, aby si odpracovala nekonečnú milosť, ktorú prijala ona a jej syn z rúk matky predstavenej. Pravdepodobne nepracovala dosť ponížene; jedného dňa mníšky odovzdajú Anthonyho na adopciu. Odvtedy ho už nikdy nevidela, a hoci si neskôr založila rodinu, o tejto časti svojho života mlčala 50 rokov. Dnes chce od Martina Sixsmitha, aby jej pomohol s pátraním po synovi, pretože v kláštore jej tvrdia, že o Anthonym nemajú po požiari nijaké záznamy.

Zaiste nejde o prvý ani posledný film, v ktorom je antagonistom predstaviteľ katolíckej cirkevnej hierarchie. Sestra Hildegard (Barbara Jefford), abatiša opátstva Sean Ross v írskom Roscrea, zjavne využívala svoj kláštor ako základňu adopčnej mafie, kde „suroviny“ dodávali nešťastné dievčatá ako Philomena a zákazníkmi boli zvyčajne bohatí americkí katolíci. Aj Anthony sa dostal do americkej rodiny, zmenili mu meno a pre Sixsmitha do knihy priam požehnanie, nielenže to niekam v Amerike dotiahol, ale je s ním spojené aj ďalšie tajomstvo alebo kontroverzia. Otvorené obvinenie konkrétnej cirkevnej inštitúcie a obtrenie sa o mešinovú sexuálnu orientáciu zapôsobilo ako červené súkno na konzervatívne kruhy, ktoré vo filme vidia len ďalší z množstva nudných protikatolíckych výpadov. Americký producent Philomeny Harvey Weinstein sa zapojil do polemiky s NY Times práve o „hodnotových“ otázkach.

Fundamentalistickí kritici opomínajú, že Philomenu „vyvažuje“ (splošťuje) a predáva miešanie útoku na barbarské praktiky cirkevnej inšitúcie a vyzdvihovanie intímnej stránky religiozity a rodinných pút. Matka pátra po svojom biologickom synovi a popri tom odpúšťa starej mníške jej zločiny, ako i my odpúšťame napríklad senilným nacistickým vojnovým zločincom. Väčšina humoru ide na účet zbožnej gazdinky Philomeny. Avšak zároveň vzbudzuje ako charakter oveľa intenzívnejšie sympatie než Cooganov svetaznalý bezdetný veľkomestský intelektuál Sixsmith. Základ zabezpečuje Denchovej materinskosť, zvyšok dopĺňajú vlastnosti ako skromnosť, prostoduchosť, dobrosrdečnosť a počestnosť. Keď sa Judi Dench rozplače, poctivec a dobrák v každom z nás plačú s ňou nad cynizmom ľudských záležitostí.

Samozrejme, aj Sixsmith. Aby odišiel z deja s poučením, aby už nezatracoval ľudí na základe niekoľkých vybraných sociologických kritérií, ale naučil sa ich poznávať srdcom. Slovom, aby zmúdrel. Duševne opeknel. Aspoň symbolicky zastal miesto Philomeninho nezvestného syna. Nie je to nič výnimočné: Philomena je film, ktorý hovorí o zverstvách takým spôsobom, aby sa nakoniec diváci cítili dobre. Dá sa tak prirovnať k dojákom ako Benigniho Život je krásny alebo hřebejkovské smutnosmiešne návraty do totality. Vhodné najmä pre ľudí s deťmi.

---