Personal Shopper, 2016 © Mongrel Media

Nie je to ani veľa rokov, čo Twilight s každým svojim pokračovaním zvýrazňoval neprekonateľnú deliacu čiaru medzi mainstreamom a náročným divákom. Kto by bol vtedy býval tipol, že filmové kluby do svojej ponuky zaradia snímku s Kristen Stewart v hlavnej úlohe a, navyše, takú, ktorá sa sebavedome pohráva s nadprirodzenom?

dráma, mysteriózny, triler
2016 / 105 min. / MP 12

Originálny názov
Personal Shopper

Francúzsko / Nemecko / Česká republika

Réžia
Olivier Assayas
Scenár
Olivier Assayas
Asociácia slovenských filmových klubov posiela do distribúcie najnovší film francúzskeho režiséra (pôvodne filmového publicistu a kritika) Oliviera Assayasa, ktorý bol vlani zaradený do oficiálnej súťaže festivalu v Cannes. Režisér nadväzuje na svoju predchádzajúci snímku, pri ktorej si vyskúšal spoluprácu s Kristen Stewart. V dráme Personal Shopper sa chopil témy samoty, trúchlenia a skrz ne aj zmyslu života.

Kristen Stewart uvidíte v roli Maureen, Američanky žijúcej v hlavnom meste módy. Ak by si tento film potrpel na klišé, Paríš by tu figuroval ako symbol extravagancie a stelesnenie romantiky, no miesto toho je len všednou, upršanou a pochmúrnou kulisou pre Maureeninu ubíjajúcu a stagnujúcu každodennosť.

Hlavná postava totiž nedostala do vienka žiadnu úžasne výnimočné poslanie či vlastnosť, teda ak opomenieme, že je médiom a vďaka vrodenej srdcovej chybe môže kedykoľvek umrieť bez jediného varovania.

V robote, ktorú nenávidí, navštevuje jeden butik za druhým, a vybavuje tak nákupy pre akúsi topmodelku, ktorá je príliš slávna na to, aby nakupovala ako bežný človek a príliš zaneprázdnená na to, aby sa s Maureen aspoň z času na čas videla osobne. Pre niekoho džob snov, pre Maureen len nevyhnutné zlo popri tom, ako čaká na znamenie od svojho nebohého brata.

© Mongrel Media

Ak vám tá nadprirodzená línia bárs nesedí, nemajte boja. Assayasa zrežíroval film, ktorý sa k duchárskej zápletke stavia veľmi svetsky. Vďaka tomu plynule prechádza od psychologickej drámy do hororu a späť bez toho, aby to pôsobilo rušivo. Typický klubista by nemal mať námietky, no divák strednoprúdového hororu bude možno sklamaný, keď zistí, že Assayasovi vôbec nejde o to, aby publikum strašil nekontrolovateľnými silami temna.

Desivých pasáží má film, pravda, celkom dosť, no ide o situácie, ktoré majú zneistiť diváka, no nie samotnú Maureen. Tá sa ako médium ponára čoraz hlbšie do tejto sféry vlastného ja, ktorú predtým úspešne ignorovala. Maureen zachováva aj pri vypätých stretnutiach s iným svetom relatívny pokoj a snímka to využíva, aby diváka takmer nebadane preniesla z jedného žánru do druhého. Vďaka tomu sa úspešne vyhne nielen jednoduchej žánrovej klasifikácií, ale aj očakávaným šablónam.

Divák, ktorý by dúfal, že mu film ponúkne jasné rozuzlenie jeho mysterióznej zápletky, bude sklamaný. Interpretácií záveru filmu nájdete na internete požehnane, no nezdá sa, že by práve toto bolo pre Assayasa dôležité. Pointa je celkom iná: niekedy sa v živote zasekneme čakaním na niečo, čo nie je ani zďaleka také podstatné, ako by sme dúfali. Assayas to dáva divákovi na vedomie sofistikovane a pri tom jednoducho – obyčajnou zatmievačkou, ktorá usekáva Maureenino nikam nevedúce čakanie, bádanie, cestovanie, trápenie…

© Mongrel Media

Za vrchol filmu možno nepochybne považovať napätie budované v takmer nemých scénach, v ktorých si Maureen neustále esemeskuje – veru, dobre čítate – s kýmsi neznámym. Možno s duchom svojho brata, možno so zlovestným antikristom a možno s celkom obyčajným, len naskrze zlým človekom, ktorý sa s Maureen zahráva. Ak si dráma pre niečo zaslúži pozornosť, je to práve táto minimalisticky a predsa pôsobivo zrežírovaná časť, v ktorej Maureen stráca kontrolu nad sebou i svojim životom, ktorý jej vlastne už nejakú dobu vôbec nepatril.

Personal Shopper je zaujímavým festivalovým kúskom, ktorý sa príjemne pohráva s očakávaniami diváka a dokáže ho primeť k zamysleniu. Na druhej strane je však veľmi ťažké vytvoriť si k ústrednej postave vzťah.

Nepovažujem to za chybu na strane Kirsten Stewart, práve ona je totiž nositeľkou zmien tempa aj atmosféry filmu. Vďaka nej sú žánrové prechody tak plynulé. Ide skôr o režisérske rozhodnutie vytvoriť odstup od deja na plátne. To zároveň celkom oberá diváka o možnosť splynúť s postavou a zaujímať sa o jej osud.