Baby Driver, 2017 © Sony Pictures Releasing

Keď idete do kina počas niektorého z horúcich letných mesiacov, môže sa vám stať, že odídete s úsmevom na tvári. Zvlášť ak o snímke nič netušíte.

Šofér (Ansel Elgort), ktorý sa nechá oslovovať menom Baby, spolupracuje na lúpežných prepadnutiach. Obrovský talent v naháňačkách s autami z neho robí klenot pre jeho šéfa (Kevin Spacey), ktorému tak spláca dlh. Keď sa rozhodne s nemorálnou prácou skoncovať, zistí, že dostať sa zo sveta zločinu nebude vôbec jednoduché. Navyše sa zaľúbi do sympatickej čašníčky, čo k zjednodušeniu situácie vôbec nepomáha.

akčný, krimi, hudobný
2017 / 112 min.

Originálny názov
Baby Diver

Veľká Británia / USA

Réžia
Edgar Wright
Scenár
Edgar Wright
Režisér Scotta Pilgrima a Jednotky príliš rýchleho nasadenia sa pustil do odvážneho projektu. Na prvé počutie totiž krimimuzikál znie fajn – ak žijete v sedemdesiatych rokoch. A ak si film vyberáte podľa plagátu (lebo to vraj veľa ľudí robí) alebo podľa hereckého obsadenia (to som spravil ja), tak ste hodení do vody, z ktorej v jednom kuse znie hudba. Tvorcovia totiž píšu, že ide o akčnú krimi trilerovú komédiu. Technicky, áno, majú pravdu. V prvom rade ale Edgar Wright servíruje hudobný film, miestami až muzikál. Všetko ostatné je až na druhej koľaji. V dobrom aj v zlom.

Baby Driver je postavený okolo soundtracku. Nie je jasné, akým kľúčom boli jednotlivé skladby vyberané, to však asi ani nie je podstatné. Ide totiž o poriadny mix rôznych hudobných štýlov, ale aj veku jednotlivých skladieb. Hudba tu nedotvára film, ten je len doplnkom – okolo muziky sa točí choreografia hercov, scén, ale dokonca aj naháňačiek v autách. A celé to vyzerá, na počudovanie, celkom dobre.

Spomínané „nečakanie ničoho” môže byť kľúčové. Logicky, keďže film prichádza počas letnej sezóny blockbusterov, neočakávame filozofické a hlboké drámy uchádzajúce sa o Oscarov. Preto sa pripravte na mimoriadne jednoduchú zápletku, ktorá je vďaka výrazným postavám atraktívnejšia ako v iných letných kriminálkach.

© Sony Pictures Releasing

Azda najväčším pozitívom sú záporné postavy. S nimi má mnoho kriminálok problém, tu sú však vykreslené tak, že divákovi je jasné, aby si s tým a tým nezačínal. Na druhej strane, pozvanie na pivo by ste od zlých pánov (a jednej dámy) neodmietli, lebo z ich úst padajú hlášky, ktoré za to stoja. Keď však ide o akciu, všetka sranda ide bokom – tak, ako by to v poriadnej kriminálke malo vyzerať. S „tými zlými” je teda sranda. Špeciálne s Jamiem Foxxom, ktorého repliky zrejme posunuli prístupnosť filmu o pár rokov nahor.

Aby však postavy neboli len chválené, tá hlavná je mimoriadne nesympatická, jej správanie je často prinajmenšom zvláštne a miestami až trápne. Na niekoho môže pôsobiť komicky, či silno umelecky, ak sa hlavný hrdina Baby nechá unášať hudbou na ulici, stále sa to však dalo spraviť menej klišéovito a, hlavne, viac „dospelo”.

Vzťah hlavného hrdinu so servírkou dodáva filmu romantiku, to mu však nie celkom prospieva. Baby Driver tým stráca slušné tempo, niektoré romantické momenty sú vyslovene trápne a snaha o vykreslenie romantiky či emócií v tomto prípade nepôsobí dobre. Z akčného krimi-trileru (ktorý je ešte komédiou) sa tak okrem muzikálu stáva aj romantická snímka. Zvláštna kombinácia nemusí byť zlá, najmä posledný žáner však režisér nezvláda, a tak sa z romantiky stáva škvrna, ktorá kazí dojem. Na druhej strane, treba vysloviť veľké uznanie za romantickú scénu s práčkami v pozadí. Tá mnohým vynahradí všetky nedostatky filmu a povedané je v nej mnoho – napriek krátkemu času.

© Sony Pictures Releasing

Baby Driverovi neprospieva ešte priveľa klišé. Pri blockbusteroch sa im divák asi nevyhne, tu však v snahe zahrať na city tvorcovia ani nepredstierajú akúkoľvek chuť na vymyslenie čohosi originálneho. To je ďalší dôvod (okrem soundtracku či „pomádových scén”), prečo môžete film zaradiť k tomu najlepšiemu, čo ponúkli 70. roky v amerických kinách. Bohužiaľ, je rok 2017 a v kine nie ste preto, lebo chce vidieť, ako by dnes fungovala chémia medzi Johnom Travoltom a Oliviou Newton John.

Najdôležitejším tmelom snímky je humor. Niekedy je jasný, vidieť a počuť ho na prvý pokus, vyjadrený jednou vetou. Inokedy je potrebné vedieť čosi viac, aby popkultúrne odkazy dávali zmysel (napríklad pri scéne, keď si gangstri majú pri prepade vziať na hlavu masky Mikea Meyersa z hororu Halloween, oni však berú masky komika, ktorý je jeho menovcom). A humoru by veru mohlo byť aj viac, k drsným filmom sa jednoducho hodí. Tvorcovia sa zrejme báli, že s intenzitou vtipov môžu prestreliť. Škoda, v takmer dvojhodinovom dobrodružstve im to išlo veľmi dobre.

A na záver ešte záver – ten vyznie rozporuplne. Niekomu sa môže zdať uletený, inému nie. Remeselne je však zvládnutý veľmi slušne a keďže sa v ňom prelínajú rôzne žánre (a farby), išlo o výzvu, v ktorej režisér obstál.

Baby Driver je ľahko nadpriemerné letné osvieženie, ktoré treba vidieť. Stačí však raz.