Nedotknutí © 2019 Continental film Nedotknutí © 2019 Continental film

Come as You Are je veľmi známa pieseň od Nirvany, ale aj originálny názov filmu, ktorý toto leto okupuje slovenské kiná. Takmer pol roka po tom, čo ho uviedli v kinách v USA si tak hľadá cestu k divákom aj u nás, a na prvý pohľad to môže mať ťažšie, než iné filmy. Okrem aktuálnej koronakrízy aj preto, lebo hlavné postavy tvorí trio hendikepovaných chlapov.

komédia, dráma
2019 / 106 min. / MP 15

Originálny názov
Come as You Are

USA

Réžia
Richard Wong
Scenár
Erik Linthorst
Ich život je ovplyvnený nielen ich hendikepom, ale aj prísnymi rodičmi. Scottyho (Grant Rosenmeyer), ktorý je paralyzovaný od krku nadol, život ani zďaleka nebaví, no pokúsi sa priniesť si doňho aspoň trochu radosti. Vďaka tipu od známeho sa dozvie o mieste, kde môžu splniť jeho tajnú túžbu. V Montreale totiž existuje bordel, v ktorom poskytujú sexuálne služby pre zákazníkov so špeciálnymi potrebami. Presvedčí preto Matta (Hayden Szeto), ktorý je tiež na vozíku, a nevidiaceho Moa (Ravi Patel), aby sa na cestu vydali s ním. Objednajú si auto so šoférkou – svojskou zdravotnou sestrou Sam (Gabourey Sidibe) a vydajú sa za hranice. Skôr než sa dostanú do Kanady sa však začnú veci kaziť. Najprv odvezie ich zdravotnú sestru záchranka a rodičia sa dozvedia, kde sa ich synovia nachádzajú. A tak sa okrem šialených pretekov s časom roztočí kolotoč emócií, (ne)pochopenia a v neposlednom rade aj zábavy.

O tom, že sa vo filme nevyhneme výrazným emóciám, niet pochýb. Už z premisy príbehu je jasné, že tvorcovia stavili práve na takúto nótu. Viac ako komédiou sú však Nedotknutí skôr drámou, ktorá drží humor o hendikepovaných pri zemi. Naopak, skôr sa pokúša o situačnú zábavu. Aj v tomto prípade neprekračuje medze, očakávateľné citové vydieranie sa, našťastie, nekoná. Režisér Richard Wong a scenárista Erik Linthorst sa snažia podať príbeh čo najviac ľudsky a uveriteľne.

Film nesrší veľkou dávkou nápadov, chýbajúcu originalitu v scenári je tak dosť cítiť. Nielen preto, že ide o remake belgického filmu z roku 2011 s názvom Hasta la vista!. Veľmi ležérny scenár balansuje na hrane zaujímavosti. Z toho pramení aj nie celkom vyvážené tempo, miestami nudné pasáže a od druhej tretiny filmu aj jasne čitateľný vývoj. V kontraste je ohraný aj neohraný humor – niektoré vtipy sú nové a nečakané, iné pointy skôr nudia a len zdôrazňujú fádnosť niektorých pasáží. Šokujúce zvraty nečakajte, odbočiek od deja je tiež pomenej.

Tvorcovia si dali za úlohu spraviť úsmevný príbeh, takzvaný feel-good movie, po ktorom sa váš pohľad na svet aspoň trochu zjemní. Vyvážený mix drámy a komédie ho robí o čosi pozerateľnejším a hoci sa nevyhneme klišé, stále môžeme povedať, že dobrý pocit z filmu ostáva. To je, zdá sa, tým najdôležitejším zámerom, preto netreba očakávať viac ako priemernú záležitosť.

Nedotknutí © 2019 Continental film

Na druhej strane za zmienku možno stojí nie celkom tradičný happyend, ako aj posolstvo, ktoré sa k nemu viaže. To filozofické, že cesta je cieľ, znie obohrane. To druhé, že nie len akceptácia, ale aj adaptácia nezvýhodnených ľudí do života nie je samozrejmosť a že ich problémy si bežný človek často ani nevie predstaviť, je podľa mňa zaujímavejšie.

Bez príkras, nekonečného lamentovania či citového vydierania sa podarilo zobraziť dennodenný boj mladých ľudí so svetom, ktorý im nenadelil to, čo ostatným. Hoci sa snažia bojovať, stále sú v nevýhode. Niekedy stratia úsmev na tvári, niekedy motiváciu a niekedy chuť do života, ale čo je najpodstatnejšie, divák to pochopí. Musí, pretože s touto zložkou sa tvorcovia vyhrali a dali si na nej záležať.

Hlavní hrdinovia sú na jednej strane ľudia s výraznými zdravotnými problémami, na druhej nešťastníci z mäsa a kostí, ktorých vnútorný svet je rovnako bohatý a zložitý, ako svet zdravých ľudí. Aj zvolenú tému podáva film bez súdenia, príkras, s porozumením. Moment, ktorý môže diváka zaskočiť prichádza napríklad vo chvíli, keď sa sprevádzajúca sestra vypytuje na cieľ cesty. Očakávané vtipné vyústenie síce príde, ale z predpokladu, že sa trojica rozhodla spáchať samovraždu ďaleko od rodiny, však zamrazí. Práve pre takéto scény je možno škoda, že filmu chýbajú momenty prekvapenia, pretože sa stáva príjemným, ale rýchlo zabudnuteľným zážitkom.

Nedotknutí sú ladne plynúcim príbehom. Či veselým, alebo smutným, nechám na vás.