Havel
Nekontroverzný film o kontroverznej postave

Osobnosť Václava Havla snáď ani netreba predstavovať. Jedno z najdôležitejších mien 20. storočia a človek, vďaka ktorému sa zmenilo veľa vecí. K tým sa však film nedostáva, keďže mnohé, čo Havel urobil, bolo vykonané až po páde bývalého režimu. Režisér Slávek Horák sa vydal skôr cestou sebapoznávania osobnosti Havla a zameriava sa na jeho vnútorný boj medzi režimom a slobodou, o ktorú tak veľmi stojí.

Celkovo sa film dá rozdeliť na tri kapitoly. V prvej spoznávate mladého divadelného režiséra, ktorý si rád užíva život naplno. Tvorcovia nezabudli poukázať na jeho mimomanželské vzťahy, obľubu alkoholu a podobné neresti. Ani na sekundu to však nepôsobí škodlivo voči hlavnej postave, možno aj kvôli charizmatickému Viktori Dvořákovi, ktorému úloha padla ako vyšitá.

V druhej časti filmu sa to pochopiteľne všetko zvrtne, a to hneď po tom, čo Sovietska armáda vstúpi na naše územie a začína sa tvrdý režim pre mnohé rodiny a povolania. Film celkom výstižne poukazuje na to, že ľudia, ktorí v danom období mali vyššie ideály alebo ciele, nemali v nastupujúcom režime absolútnu šancu na úspech. Preto z Československa odchádzali ľudia v húfoch do zahraničia, jednoducho vedeli, že ich tu nič dobré nečaká. Objaví sa tu aj pár veľmi drastických scén, napr. keď na svadobnú hostinu vtrhnú vojaci a bijú ľudí hlava nehlava. Do konfliktu sa dostáva aj samotný Havel a jeho blízki. Vyhrážky, pripisovanie nezmyselných obvinení, vysoké tresty – týmto všetkým si musel prejsť.

Pokiaľ však Havlov život poznáte dopodrobna z rôznych dokumentov a čakali by ste na poriadnu kontroverziu alebo zhadzovanie jeho osoby, nedočkáte sa. Je to asi niečo podobné, ako keď nakrútili film Bohemian Rhapsody o Queenoch a ľudia snímke vyčítali, že prakticky vynecháva všetky kontroverzné udalosti zo života kapely a zameriava sa len na pozitívnu vlnu. Havel je niečo podobné. Nieže by to bola priamo oslava hrdinu, avšak akékoľvek horšie vlastnosti a rozhodnutia sú, buď potlačené, alebo nedostali priestor vôbec.

Tretia časť filmu by sa pokojne mohla volať aj nádej. Začínajú sa prvé demonštrácie, prvé veľké stretnutia. Jediná škoda je, že táto časť ide tak trochu z rýchlika. Na jednu stranu je pravda, že archívnych záberov z protestov v 89 je veľa, filmu by však na záver prospelo použiť niektoré z Havlových silných príhovorov na námestí. Hlasné výkriky ľudí, skvelá hudba a slávne gesto mieru však dohnali koniec do potrebnej katarzie.

Pokiaľ veľmi nepoznáte osobu a život Havla a chceli by ste ju predstaviť aj svojim blízkym, určite neváhajte a choďte do kina. Pre neznalcov je to ideálny vstup. Ak ale o tejto osobnosti viete prvé posledné a očakávali by ste niečo nad rámec dokumentov, budete skôr sklamaní. Ja patrím do prvej skupiny, takže som sa veľmi bavil.

---