Bohemian Rhapsody
Pocta legende

Na prvý film o Freddiem Mercurym a kapele Queen sa čakalo desiatky rokov a to je nakoniec jeho najväčší problém. Očakávaní bolo veľa a veľmi rozdielnych. A naozaj, po pozretí biografickej snímky Bohemian Rhapsody musí každý uznať, že z tohto námetu by sa dalo vytvoriť mnoho veľmi rozdielnych diel.

Objektívne vzaté, Bohemian Rhapsody má množstvo nedostatkov. Je plná faktografických chýb a historických nepresností. Všetky postavy okrem Freddieho sú veľmi ploché a okolitý svet prakticky neexistuje. Podľa niektorých film uprednostnil legendu pred skutočnosťou. Čo iné však mohlo vzniknúť, keď na jeho vznik dozerali členovia Queen? Výmena režiséra tesne pred koncom nakrúcania tiež nepomohla.

Napriek všetkému však film na veľkom plátne a s kvalitným zvukom funguje výnimočne dobre. Je priam etalónom filmovej zábavy, a keďže sa všetko deje v relatívne rýchlom tempe, máloktoré nedostatky si vôbec všimnete. Kľúčovou postavou je samozrejme Rami Malek v úlohe excentrického speváka. Jeho výkon je 100% a približuje Mercuryho v detailoch, aké nemohli fanúšikovia na našej strane železnej opony ani len tušiť.

Príbeh Bohemian Rhapsody sa začína v roku 1970 a končí legendárnym vystúpením Queen na koncerte Live Aid v Londýne v roku 1985. Počas tých 15 rokov sa toho v živote kapely a jej členov stalo veľmi veľa. Už len tie základné čísla sú neskutočné – 11 albumov a rovnaký počet koncertných šnúr doprevádzaných ďalšími vystúpeniami. Do jedného filmu sa to jednoducho nemôže vojsť a pred scenáristom Anthonym McCartenom (Teória všetkého, Najtemnejšia hodina) tak stála náročná úloha. Vybrané udalosti spolu dávajú na plátne zmysel, ale len za pomoci častých dramatických skratiek, z ktorých pramenia mnohé z vyššie spomenutých nedostatkov.

Dej sa odohráva akoby v troch líniách, z ktorej každá má čo-to do seba a zároveň by sa na každej z nich dal postaviť samostatný film. Prvou je dianie v samotnej kapele, nahrávanie albumov a veci okolo toho. Sám osebe zaujímavý pohľad, ktorý prináša aj viacero vtipných momentov. Druhou je pohľad do často vnútorne osamelého a smutného života Freddieho Mercuryho. To prichádza postupne jeho životnými rozhodnutiami. Treťou časťou sú samotné vystúpenia kapely, či iné príležitosti na odznenie ich skladieb. Po väčšinu filmu paradoxne na tieto momenty nie je dosť priestoru, záver to však kompenzuje takmer kompletným zrekonštruovaním už spomenutého vystúpenia na Live Aid. Počas neho máte naozaj pocit, že stojíte s kapelou priamo na pódiu pred stotisícovým davom.

Záver však skrýva aj najväčšie prešľapy snímky. Sú to také momenty v minulosti typické pre americké filmy. Do koncertu sú prestrihávané zábery na rôzne miesta, väčšina je v poriadku, ale niekoľko z nich zamrzí. Jedným z nich je pohľad na hudobného vydavateľa, s ktorým sa Queen desať rokov dozadu pohádali o vydaní singlu Bohemian Rhapsody. Má nám to ukázať, ako veľmi sa on vtedy mýlil a ako to ľutuje – zbytočné, keďže Queen v danom vydavateľstve pokračovali až do konca. Nadbytočné sú aj opakované pohľady do zákulisia Live Aid, kde sme postupne svedkami toho, ako vďaka energickému vystúpeniu Queen začínajú konečne vyzváňať telefóny a pribúdať dary. To sa síce naozaj stalo, ale pôsobí to nepatrične.

Dnes predsa nikto nepochybuje o tom, akou kvalitnou a dôležitou kapelou Queen boli. Vôbec nám to nemusí film dokazovať takýmto hlúpym spôsobom. Ale mimo toho je Bohemian Rhapsody skvelým zážitkom, ktorý sa v kine oplatí absolvovať.

---