Hororový žáner je pre tvorcov ťažký okrem iného aj kvôli absencii kvalitných zápletok, ktoré sa akoby vyčerpali. Malevolent si však ide svojou cestou a nekopíruje úplne všetky aktuálne hororové trendy.

horor
2018 / 89 min.

Originálny názov
Malevolent

Veľká Británia / USA

Réžia
Olaf de Fleur Johannesson
Scenár
Ben Ketai, Eva Konstantopoulos
Príbeh filmu sa odohráva v minulom storočí. Partia mladých ľudí na čele so súrodencami Angelou (Florence Pugh) a Jacksonom (Bel Lloyd-Hughes) si popri vysokej škole privyrába vyháňaním duchov. Viac než o serióznu prácu však ide o oblbovanie dôverčivých ľudí, ktoré vedie k zaplateniu účtov za bývanie. Problémom však je, že Angela, ktorá vystupuje ako médium, má skutočne nadprirodzené schopnosti. Vďaka nim, okrem iného, vidí v tmavých kútoch domov postavy skryté pred bežnými smrteľníkmi.

Na jednom takom vyháňaní duchov sa situácia zvrtne. Miesto nie je tým, za čo ho majiteľka nehnuteľnosti vydáva a viac než o oslobodenie nepokojných malých týraných dušičiek pôjde o holý život. Skutočné zlo sa totiž neskrýva medzi mŕtvymi.

Malevolent útočí zaužívanými postupmi. Remeselne slušne zvládnutý obraz je v kontraste s dejom, ktorý má potenciál. Od základného námetu však často vedie dlhá cesta k hotovému scenáru, a tak to bolo zrejme aj tu. Vidieť tu snahu o niečo nadpremierné, ale jednoducho nepodarilo sa. Filmu chýba príliš veľa vecí na to, aby vystúpil z kategórie nudného hororu.

V prvom rade je problém v zápletke. Je jednoduchá, čo by nevadilo, horšie však je, že všetko okolo nej je príliš neoriginálne. S jednoduchosťou sa však v tomto prípade spája minimum dynamiky. To spôsobuje, že vo filme sa neraz objaví hluché a nudné miesto, ktoré odsúva do úzadia aj niektoré celkom slušné nápady.

Malevolent © 2018 Netflix

Veľa náznakov, žiadna hĺbka. Malevolent má ambíciu byť aj akousi sociálnou sondou do života súrodencov, ktorých ovplyvnila smrť ich matky. Nedeje sa však tak a dej len kĺže po povrchu, nezaujímavo čosi naznačí a v závere to „zabije“ poslednou scénou. Pritom toto mal byť hlavný motív, na ktorom film stojí.

Z postáv vynikne hlavná hrdinka, ostatní sú takpovediac do počtu (nie vždy vlastnou vinou). Pochváliť treba strašidelnú stránku filmu. Islandský režisér Olaf de Fleur Johannesson šetril ľakačkami, niekoľko príjemných pokusov o vytvorenie desivej atmosféry mu vychádza a prítomné nadprirodzeno vyzerá takmer uveriteľne.

Malevolent sa pokúsil o výkrik do sveta hororov. Žiaľ, musím skonštatovať, že ho počul len málokto. Film sa snažil nebyť ako ostatné, príliš veľkou povrchnosťou však ničil svoj potenciál a nedotiahol do konca to podstatné. Preto sa nedá hodnotiť inak, ako priemerne.