Meky. © 2020 Magic Box

Jeho svojský hlas sa už mnohokrát snažil napodobniť nejeden z nás. Mekyho nadčasové piesne si pohmkávame v autách alebo v nákupných centrách. Do kín prichádza dokumentárny film, ktorý nám pripomína skladby Atlantída, Biely kvet či 22 dní.

Žbirka sa preslávil nielen u nás, ale aj v zahraničí, kde ako jeden z mála dovážal svoje piesne v anglickom znení. Poďme sa pozrieť na jeho cestu z obyčajného chlapca až k „Mekymu“.

Mal som sen,“ spomína Miroslav Žbirka na svoje úplné začiatky. Priznáva sa tiež k umeleckému egoizmu a oddanosti k pôvodnej hudbe. V novom československom filme úsmevne hovorí o svojich priateľoch a kolegoch. Archívne zábery nám pripomínajú skupiny Modus a Limit a iných skvelých hudobníkov. Nostalgickú jazdu dopĺňa svojský humor, ktorého je však celkom málo. Film sa omnoho viac sústredí na históriu slávneho speváka. Až takmer melancholické zábery predstavujú Mekyho v jeho dvoch podobách. Aký bol na počiatku svojej kariéry a ako ho zmenila?

Meky sa stretáva so svojou rodinou a prichádza na miesta, kde sa narodil a skladal hudbu. Epizódami svojho života nás sprevádza sám Žbirka. V snímke, samozrejme, nesmú chýbať jeho najznámejšie hity. Dozvedáme sa aj o zákulisí niektorých z nich; o tom, ako vznikli, alebo ako ich prijala rodina. Takéto momenty nám občas vtipne približujú každodenný život speváka a zároveň sa snažia poodhaliť jeho osobnosť. Avšak film je predovšetkým určený fanúšikom, ktorí poznajú Žbirkovo minulé pôsobenie. V slede nedopovedaných viet a udalostí sa nezainteresovaný divák ľahko stratí. Krehké okamihy ostávajú viac-menej schované pod heslom „vieme, že viete“.

Napriek tomu, že Mekyho poznáme aj vďaka osviežujúcemu humoru, je snímka spracovaná pomerne vážne. Kladie dôraz na ťažkosti s presadením počas bývalého režimu a mapuje najdôležitejšie okamihy v jeho živote. Vo filme sa objavia aj výpovede členov obidvoch kapiel, v ktorých Meky účinkoval a tiež časti videoklipov.

Meky. © 2020 Magic Box

Snímka sa sleduje s ľahkosťou, niekedy nás vyrušia opakované zábery. Skromný dokument o skromnom človeku, ktorý čerpal prevažne z archívov. Film nie je príliš nasýtený informáciami. Svojich divákov vodí po povrchnej ceste Mekyho života s občasnými vtipnými hláškami svojho protagonistu.

Spôsob, ktorý český režisér Šimon Šafránek zvolil, je jednoduché spomínanie na minulosť. Žbirku vykresľuje ako pokojného človeka, ktorý sa už za ničím neponáhľa. Možno práve kvôli tomu sa prichytíme s Mekym súcitiť a premýšľať nad rýchlosťou času, ktorá sa chtiac-nechtiac podpíše na každom z nás.

Snímka pôsobí ako obzretie sa za tým, čo bolo, akoby už nič iné nemohlo prísť. Portrét Miroslava Žbirku sa ocitá vo svetle, ktoré diváka neurazí, no ani nenadchne. O spevákovi sa nedozvedáme nič nové, iba atmosféricky oživujeme dobu jeho najväčšej slávy.

Dokumentárne dielo Meky je nenáročným diváckym filmom, pripomínajúcim dôležité momenty, ktoré hýbali československou hudobnou scénou. Pod kožu Miroslava Žbirku sme sa však ani zďaleka nedostali.