Kto je ďalší © 2019 Bonton Film Kto je ďalší © 2019 Bonton Film

V kinách je snímka Kto je ďalší?, na konci s otáznikom. Ten vo mne vyvolali aj protichodné reakcie na film, ktoré som si prečítal na internete, a tak som sa rozhodol, že sa presvedčím na vlastné oči.

Hoci mal film podľa všetkého masívnu kampaň, zrejme som nebol jej cieľovou skupinou, keďže som sa o snímke dozvedel z postu na Facebooku. Z trailerov bolo jasné, že ide o poriadne ambiciózny projekt, ktorý bude reagovať na aktuálne témy spôsobom, akým na ne na Slovensku ešte žiadny film či seriál nereagoval.

dráma, triler
2018 / 90 min. / MP 12

Originálny názov
Kto je ďalší?

Slovensko

Réžia
Miro Drobný
Scenár
Miro Drobný
Film Kto je ďalší? sa skladá z troch samostatných poviedok (v slovenčine, ruštine a angličtine). Nevyhnú sa preto kvalitatívnemu a obsahovému porovnávaniu. V skratke sa pokúsim načrtnúť, o čo v jednotlivých poviedkach išlo, aj to, čo im chýbalo a čo by na nich bolo dobré vyzdvihnúť.

V prvom príbehu sledujeme osobnú spoveď raperky a speváčky Aless. Spolu so štábom obchádza slovenské školy s podujatím, pri ktorom okrem spevu na pódiu hovorí aj o svojich skúsenostiach so šikanou. Uveriteľná výpoveď podčiarknutá krvavou scénou pridávajú príbehu na autenticite, presvedčivá herečka v hlavnej úlohe je na jednej strane lákadlom pre mladších divákov, na druhej strane sa jej príbeh môže dotknúť značnej časti publika v kine (čo sa vlastne stalo aj vo filme). Na pozadí celého príbehu je neznámy agresor a moment, keď sa Aless (ktorá vlastne hrá samu seba) musí vrátiť na miesto, kde sa to všetko začalo.

V kultúrnom dome stojí pred deťmi zo školy, v ktorej bola šikanovaná. Opäť sa jej vracajú spomienky a aby toho nebolo málo, vracia sa aj neznámy agresor. Príbeh napokon upozorňuje aj na všadeprítomný vzostup extrémizmu a fašizmu (hoci ten primárne nemusí súvisieť so šikanou). Slušne rozohratý dej však miestami stráca dych a pridáva sa aj zbytočný pátos. Jeho hlavná myšlienka však zarezonuje (No čo, zvykajte si!). Čo by mohlo zarezonovať viac je záver, ktorý… vlastne ani nebol.

Kto je ďalší © 2019 Bonton Film

Vizuálne najatraktívnejší je druhý príbeh. Skutočné YouTubeové hviezdy, Rusi Vadim Makhorov, Vitaliy Raskalov a ich kolegyňa Angela Nikolau majú (vo filme aj v reálnom živote) záľuby v extrémnych výškach a lození po neprístupných budovách. Po rezaní si žíl v prvej poviedke prichádza druhý moment filmu, pri ktorom si ľudia v kinosále zakrývajú oči – pohľady zo striech, žeriavov či antén sú síce krásne, človeku sa z nich ale zatočí hlava. V drvivej väčšine sa v druhom príbehu pozeráme na zábery z ručných kamier či kamier na dronoch. To, čo tvorcovia pridali na vizuálnej stránke však ubrali na tej obsahovej. Zápletka bola očakávaná a príbeh odohrávajúci sa na výstave zas trochu patetický. Chýbal prekvapivý zvrat, šok, scenáristická špecialita.

Tretí príbeh sa dotkol srdca divákov azda najviac, keďže v hlavnej úlohe bolo len 13-ročné dievča. Svoj príbeh „rozpráva“ naživo do webkamery pomocou papierov, na ktorých má napísanú celú svoju výpoveď. Začína sa nevinne, pokračuje však rôznymi nechutnosťami a vyhrážkami, ktoré muselo dievča prežiť. V druhej dejovej línii sledujeme jej otca, zrejme evanjelického kňaza, ktorý vedie omšu. Bez zbytočných spoilerov je jasné, že toto je najosobnejšia poviedka vzhľadom na záverečné slová jedného z jej aktérov aj vzhľadom na slušný herecký výkon hlavnej hrdinky, ktorá presvedčivo stvárnila bolesť tínedžerky. Pochváliť treba zručný strih, zaujme však napríklad aj kňaz bežiaci cez mesto v sutane.

Porovnávanie filmu so seriálom Black Mirror iste nie je na mieste, keďže v prípade seriálu spoločnosti Netflix ide o sci-fi, v prípade slovenského filmu skôr o apel na aktuálne problémy. Snímka môže diváka niekoľkokrát zaskočiť surovými emóciami a šokujúcimi scénami. Pochváliť treba hlavné námety jednotlivých príbehov, ich kostra nenudí. Potešia presvedčivé herecké výkony a aj niekoľko momentov, ktoré by sa nestratili ani vo svetovej produkcii.

Kto je ďalší © 2019 Bonton Film

Horšia je však zbytočná patetickosť a naťahovanie deja. V prvom prípade to uberá dobre rozbehnutej snahe o autenticitu. V druhom prípade zasa diváka nudia scény, ktorých koniec je načrtnutý dlho predtým, než nastane. Možno až na výnimku poslednej poviedky, filmu chýba aspoň trochu prekvapenia v očakávanej osnove.

Snímka má hodinu a pol, čo nie je veľa. Z môjho pohľadu však chýbalo vyššie tempo a hutnejší dej. Úprimné posolstvá boli síce jasne čitateľné, otázkou je, či možno práve kvôli nedostatku kreativity nezaniknú príliš skoro. A to je chyba, keďže film si, okrem iného, kladie za cieľ poslať divákom varovný prst.

Aby som však len nekritizoval – ambiciózny projekt patrí medzi zručne nakrútené a odvážne diela, s mnohými inovatívnymi prvkami a podľa všetkého aj poriadne vysokým rozpočtom, ktorý bolo vidieť. Ak nič iné, odnesiete si z neho aspoň zamyslenie nad tým, čo všetko môže narobiť „ten hrozivý internet“.

Mohli ste si však z neho odniesť o dosť viac a nepochybujem o tom, že Slováci to vedia aj lepšie – v minulosti sme sa o tom mohli presvedčiť niekoľkokrát. Ak však s takouto odvahou majú chodiť slovenskí filmári do celovečerných projektov, potom im treba len držať palce a popriať im ešte o čosi viac kreativity.