Sean Durkin ako autor i scenárista prináša aj do našich kín drámu Klietka (v origináli The Nest), ktorá potenciálnych divákov osloví najmä skvelým hereckým obsadením i zaujímavou partičkou spolupracovníkov na tomto projekte. O hudbu sa postaral Richard Reed Parry, kľúčový člen skupiny Arcade Fire a o vizuálnu stránku zasa kameraman oscarového Saulovho syna, Maďar Mátyás Erdély. Klietka by s takýmto ansámblom teda logicky mohla ponúknuť naozaj zaujímavý zážitok.
Film sleduje úspešný manželský pár, ktorý má na prvý pohľad všetko, čo môže mať. Dve zdravé a chytré deti, krásny dom, luxusný mercedes a úspešné kariéry. Zatiaľ čo večne energický Angličan Rory O’Hara (Jude Law) má v biznis svete ťah na bránu a charizmou ukradne každú miestnosť a zborí nejednu burzu, jeho manželka Allison vyučuje jazdu na koni. Zdanlivá idylka zahalená do krásneho lesku 80-tych rokov však čoskoro naráža na konflikt – Rory chce zmenu. Vrátiť sa do Anglicka k svojmu bývalému šéfovi, rozbehnúť kariéru naplno a byť sám sebe pánom.
Allison plánom nie je veľmi nadšená – v prvom rade potrebuje stabilitu a rodinu pohromade, aj keď to znamená nebyť na špici ekonomického rebríčka plného snobských párty, banketov a bálov. Na naliehanie svojho manžela pristúpi, Rory kupuje obrovský starodávny zámok, manželke stavia vlastnú stajňu a deti posiela do najlepších (najdrahších) škôl v Anglicku. To rozbieha sled nezastaviteľných udalostí, v ktorých sa divák ponára do čoraz disfunkčnejšieho vzťahu manželov, kde sa predstavy často absolútne nezhodujú s realitou. Rory totiž zabúda na zlaté pravidlo biznisu – kto ide hore, musí takisto nadol. A to doslova vo všetkých aspektoch života.
Durkin doručuje solídnu drámu, ktorá nevyužíva až tak originálny nápad, no určite naň nazerá zo zaujímavého uhla. Problémy s adaptáciou v novom prostredí, čoraz viac rozchádzajúce sa názorové cesty na budúcnosť vo vzťahu i kríza identity, z ktorej niet cesty von tu pôsobia presvedčivo a verne. Za všetko môžu črepinky, ktoré dôsledne tvoria celok.
Herecké výkony sú parádne a je vidieť, že režisér stavil na istotu. Jude Law je štandardne skvelý, charizmatický, sympaticko-nesympatický alfa samec. Azda ešte lepšie mu asistuje Carrie Coon, ktorej kariéra raketovo vystrelila v priebehu pár rokov – diváci ju poznajú z Marveloviek, seriálového hitu Netflixu i viac nezávislých produkcií a aj tu je vidieť, že jej hviezda bude žiariť aj nasledujúce roky. Zložitý koktail emócií zvláda s prehľadom a všetky eskapády naštrbeného, priam až krachujúceho vzťahu hrá s gráciou verne svojej postave. Ústrednú dvojicu dobre dopĺňajú herecké výkony ich filmových detí, takže snímka aj napriek pár prestrelom pôsobí uveriteľne.
Už samotné zasadenie do 80-tych rokov spoločne s podmanivým soundtrackom a nostalgickým no moderným vizuálnym rozprávaním s citom pre detail (hlavne pri interiérových scénach) dáva filmu solídny náboj. Ten však nemieri presne do čierneho. Ako uvádzam vyššie, režisér proste stavil na istotu. Aj keď snímka skvelo pracuje s napätím, býva často dosť predvídateľná a riešenie konfliktov opozerané. De facto sledujeme neúspešného vlka z Wall Street. Skvelo zahraného, no bez energického náboja a to aj napriek pomerne krátkej stopáži.
Je to film o biznismenovi bez kokaínu, strašidelný film bez monštier, láska bez romance. Film prepája hluché miesta dosť gýčovou filmárčinou s veľmi slabým vyústením ústredných konfliktov (napríklad scéna z taxíku). A to už sa dobre zahrať asi ani nedá, aj keď sa všetci snažia ostošesť. Snímka so silným odkazom tak pôsobí mierne nedotiahnuto a aj napriek svojim momentom rýchlo upadne do zabudnutia. Pritom ústredný konflikt pôsobí presne tak ako má – depresívne, devastačne, realisticky i úplne otvorene, avšak mám pocit, akoby všetky tieto odkazy ostávali len na povrchu a nešli do hĺbky.
Klietka určite ponúka mnoho dobrého. Výborné herecké výkony i prácu s divákom, no jej potenciál sa stráca v striktnom dodržiavaní všetkých naračných konvencií. Film nejde až na kosť, pritom potenciál, tému i hercov na to má. Zdá sa však, že autor nechcel úplne vyhranenú drámu a tak ostáva v mantineloch a vyhrotené situácie rieši jednoducho, overene a často predikovateľne. Proste odkopáva do autu, aby z toho radšej nebol prúser. Film tak logicky nemôže extra uraziť a pokladám ho za solídnu psychologickú drámu, avšak s takým materiálom sa určite dalo urobiť viac. Film precízne a priamočiaro buduje napätie, no po čase stráca svoje momentum a záver prostoducho vyšumí do prázdna. Klimax tak ponúka zmiešané pocity a po záverečných titulkoch i mierne sklamanie z toho, že som vlastne videl pre mňa uspokojivú i neuspokojivú filmovú drámu.