Joy

Michal Klembara
Michal Klembara
Recenzie

Joy (2015)Žáner: biografická komediálna dráma
Minutáž: 124 minút
Krajina: USA
Rok: 2015
Prístupnosť: MP 12

Réžia: David O. Russell
Scenár: David O. Russell
Kamera: Linus Sandgren
Hudba: David Campbell, West Dylan Thordson
Strih: Alan Baumgarten, Jay Cassidy, Tom Cross, Christopher Tellefsen

Hrajú: Jennifer Lawrence, Edgar Ramirez, Robert De Niro, Dascha Polanco, Virginia Madsen, Isabella Rossellini, Bradley Cooper, sabella Crovetti-Cramp, Elisabeth Röhm, Diane Ladd a ďalší

Joy nie je o radosti, i keď je častokrát veselý. Hovorí však o iných dôležitých veciach. O veľkých ľuďoch aj o malých ľuďoch. O tom, že je ľahké stratiť sa v živote. O tom, že za svoje životné predstavy sa treba pobiť. So švihnutou rodinou, s vychytralcami v biznise i s vlastným strachom.

Skutočný príbeh Joy Mangano môže pre našinca pôsobiť trochu bizarne. Potom, čo už mala na krku tri deti a rozpadnuté manželstvo, vymyslela nový druh mopu, v mnohých smeroch praktickejší ako ostatné výrobky na trhu. Po rôznych peripetiách sa jej ho podarilo dostať do predaja a to cez teleshoppingový kanál. Išiel na dračku, Joy vďaka tomu rozbehla veľkú firmu a priniesla na trh ďalšie desiatky vynálezov. Už takto podané to bizarne možno neznie, ale naozaj by ste si chceli pozrieť biografickú drámu o vynálezkyni mopu?

Joy (2015)

Našťastie ju vo filme stvárnila Jennifer Lawrence a o réžiu a scenár sa postaral skúsený David O. Russell (The Fighter, Silver Linings Playbook, American Hustle), pre ktorého to nebude najlepší film v kariére, ale stvoril niečo rozhodne zaujímavé, čo vás môže vo výsledku potešiť.

Neviem do akej miery je príbeh filmu zhodný so skutočnosťou, ale aj reálna Joy bola s výsledkom spokojná. Určite sa to tu však mieša s fikciou, čo netajil ani´sám Russell. Niektoré zmeny sú pomerne zjavné – filmová Joy je podstatne mladšia a má len dve deti.

Opäť sa však vrátim k bizarnosti. Situácia, v ktorej sa Joy nachádza na začiatku filmu a vlastne až do jeho samého konca, nie je normálna. Jej rodina vyzerá aj na druhý a tretí pohľad ako skupina bláznov, každý so svojou vlastnou poruchou. Ale pozerá sa na to dobre. Joy zanecháva svoj plánovaný život aj preto, aby to celé pomohla držať pohromade. To však nejde donekonečna. Zachraňuje ju až návrat k svojim vlastným predstavám o budúcnosti a snaha napriek všetkému to nevzdať. Našťastie nie každý okolo nej je retardovaný.

Joy (2015)

V tomto niekde je aj najväčší problém filmu. Možno vás to celé zo začiatku odradí, treba sa chytiť na istú vlnu, ktorú v sebe tento film má. Môže to najprv pôsobiť bezcieľne, neusporiadane, ale postupne sa to začína rysovať. Dej sa vždy zásadnejšie hýbe vpred v momentoch, keď hrdinka berie svoj osud pevne do rúk. Škoda však, že ho potom vždy zasa púšťa do víru udalostí.

Negatívne sa dá v kontexte dívať aj na záver filmu. Hrdinka padá na úplne dno, nepochopiteľne vinená za všetko svojou rodinou (stojí pri nej v tej chvíli len exmanžel), ktorá v skutočnosti spôsobila všetky chyby vedúce k problémom. Vzdáva sa. Na druhý deň je však všetko inak a zasadzuje protivníkom i osudu zdrvujúci úder. Mnohé tak ostáva nevypovedané, čo je škoda, keďže film dovtedy pôsobí pomerne vierohodne.

Joy kvôli viacerým nedostatkom ostáva len v pásme mierne nadpriemerného filmu. Netreba mať od neho veľké očakávania, ale ak vám sadne do vášho momentálne rozpoloženia, môže milo prekvapiť. Ja jeho pozretie rozhodne neľutujem. Ešte aj ten telešoping bude po jeho pozretí akosi pochopiteľnejší.