Bohovia Egypta

Austrálsky filmár Alex Proyas rozbehol svoju kariéru v USA v 90. rokoch dvoma filmami, ktoré dodnes nedávajú mnohým spávať. Vrana (The Crow, 1994) a Smrtihlav (Dark City, 1998) neboli zrovna komerčnými hitmi, ale fanúšikov i kritiku si získali a kultový status im ostal dodnes. Potom už toho s výnimkou aj komerčne úspešného thrilleru Já, robot (I, Robot, 2004) veľa neukázal.

A nejde len o to, že nakrúca málo, hlavne išla výrazne dole kvalita. Nie je síce jediným kedysi nádejným tvorcom, ktorého tvorba ide dlhodobo dole vodou, ale pri ňom to mrzí akosi viac. Aktuálny Bohovia Egypta tento trend naplno potvrdzujú.

Dobrodružné fantasy z prostredia starovekého Egypta stálo 140 miliónov dolárov a zlyháva na celej čiare aj v tých kategóriách, kde v prípade amerických filmov vedia peniaze zabezpečiť potrebnú úroveň. Bohovia Egypta stoja na vizuálnych efektoch, takmer všetko je vygenerované na počítači, ale kvalita prác je až zarážajúco nízka, čo len podčiarkuje aj celkovú dejovú a myšlienkovú vyprázdnenosť snímky.

Je to taká hopsačka. Najlepšie sa to dá prirovnať k Princovi z Perzie. Neviem síce, či k filmovému, ale k hrám určite. Príbeh je jednoduchý. Egyptskú utópiu naruší boj o moc medzi Bohmi. Set (Gerard Butler) zabije svojho brata Osirisa práve počas korunovácie jeho syna Horusa za kráľa. Ten ostáva zmrzačený bez očí, ktoré mu dodávali jeho božskú silu. Set mení rýchlo spokojnú krajinu na vojenskú diktatúru, zavádza nové pravidlá aj pre smrteľníkov (na vykúpenie sa do raja potrebujú veľa bohatstva) a vedie dobyvačné vojny. Bohovia umierajú v neúspešných pokusoch o odboj a poslednou nádejou pre Egypt tak ostáva Horus (Nikolaj Coster-Waldau). Aj tomu však musia pomôcť obyčajní smrteľníci získať späť jeho silu.

Motív toho, že boh potrebuje smrteľníkov, ktorí v neho veria, aby mohol naplniť svoj osud, mal zrejme súvisieť s charakterovou premenou Horusa. Z úvodu filmu však vôbec nie je jasné, akým bohom vlastne je. Určité náznaky síce padnú, ale to zďaleka nestačí na to, aby divák ocenil, akým dobrým bohom pre Egypt bude vďaka všetkým nesvárom, ktoré spoločne s ľudským hrdinom Bekom (Brenton Thwaites) preskáču. Ten však koná výlučne z lásky, nie k bohu, ale k žene. Pôsobí však pritom veľmi naivne, ako by ani on spolu s divákom nemohol doceniť, ako veľa je v hre.

Bohom Egypta chýba čokoľvek, čo by mohlo diváka viac vtiahnuť do deja a nepomáhajú tomu ani inak výborní herci. Gerard Butler nám už neraz dokázal, že vie aj inak veľmi zlý film vytiahnuť na aspoň pozerateľnú záležitosť. Tu je jeho postava asi jediná s reálnou motiváciou, i keď tentoraz to bolo aj nad jeho sily. Často som mal navyše pocit, že nakrúcanie nesmierne nudilo aj hercov.

---