Hovorí sa… / Rumor Has It…, 2005 © Warner Bros.

Mnohí ste možno videli film Absolvent (The Graduate), v ktorom sa mladému Dustinovi Hoffmanovi podarilo zviesť hneď dve ženy. Na tom by nič nebolo, keby nešlo o matku a dcéru. Dcéra sa samozrejme nikdy nič nedozvedela a práve z tohto námetu čerpá Rumor Has It… Pravdepodobne nezožne také ovácie ako Absolvent, ale ak ho budete považovať len za oddychový film, nesklame vás.

Originálny názov
Rumor Has It…

komédia, dráma, romantický
2005 / 96 min. / MP 12
USA

Réžia
Rob Reiner
Scenár
Ted Griffin
Sarah (Jennifer Aniston) sa vydáva do nenávidenej Pasadeny na svadbu svojej mladšej sestry. Nikdy do malomeštiackeho prostredia, v ktorom vyrastala, nezapadala, a tak ju stiesňujú obavy, ako príjme rodina jej snúbenca – právnika z New Yorku, ktorý ju sprevádza. Všetko sa však vyvinie veľmi dobre a asi by to tak aj pokračovalo, keby Sarah nezačala pátrať po istých záležitostiach z minulosti jej matky, ktorá umrela pred mnohými rokmi.

Jej matka sa totiž pár dní pred svadbou vytratila s tajomným mužom a Sarah indície dávajú jediné – že jej skutočným otcom je matkina krátkodobá záležitosť spred svadby. Začne pátrať, až zistí, že aj jej babička sa stihla zapliesť s tým istým mužom. S hrôzou zisťuje, že Absolvent a všetky klebety v jej rodnom mestečku boli založené na skutočných udalostiach, a čo je horšie – na udalostiach v jej rodine. Sarah samozrejme vyhľadá svojho potenciálneho otca (Kevin Costner), ale aj ona podľahne jeho kúzlu a dopadne presne tak, ako jej dve predchodkyne.

Film je založený na akomsi tajomne, síce vám bude od začiatku jasné, že to skončí dobre, len otázkou zostáva ako konkrétne. Nebodaj sa Sarah vyspala s vlastným otcom? Bola jej matka skutočné šťastná? Odpustí jej snúbenec, že sa spustila s niekým iným? To sú všetko otázky, ktoré prirodzene vyplývajú z deja a ktoré si Sarah sama kladie (v inej osobe, prirodzene).

© Warner Bros.

Všetko toto sa však deje akoby mimo diváka. Film je síce miestami vtipný a zaujímavý, ale pôsobí veľmi neosobne a neverím, že sa nájde niekto, kto sa do jeho deja naozaj vloží a bude si ho chcieť pozrieť nebodaj ešte raz. Otázka ale tiež je, či sa dá od filmu, ktorý rieši milenecký vzťah troch žien z rôznych generácií s tým istým mužom, očakávať, že sa s ním niekto stotožní. Film si z tej situácie robí vyslovenú zábavu, aj keď z pohľadu hlavnej postavy je to skôr smiech cez slzy.

Z Jennifer Aniston som mala zmiešané pocity. Pôsobila na mňa, akoby jej za chrbtom len vymenili scénu kaviarne Central Park a ona ďalej pokračovala vo svojom „Priateľovskom“ hraní. Nespokojná, trochu rozmaznaná, stále nespokojná, dobré vlasy a pekný úsmev. Osobne som sa utvrdila, že Jennifer pre mňa navždy ostane Rachel. Netvrdím, že je to úplne na škodu veci, ale ja osobne som jej a jej typických gést už prejedená, a to som ju videla asi len v dvoch ďalších celovečerných filmoch.

© Warner Bros.

Ostatné postavy sú tiež celkom známe mená. Mark Ruffalo je ale tiež stále len ten istý predstaviteľ priateľa hlavnej postavy, tak ako napr. vo filme 13 going on 30. Mena Suvari sa mi páčila, aj keď si myslím, že postava naivnej, hlúpučkej, mladšej sestry je pre ňu skôr degradácia, ako výzva. Shirley MacLaine bola tiež v pohode, aj keď vulgárne, akože trefné, poznámky s kamennou tvárou vie povedať veľa ľudí (to bolo jediné, čim sa v tomto filme prezentovala). Kevin Costner na mňa pôsobil, naopak, veľmi sviežo, napriek tomu, že keď som ho videla v traileri, iba som čakala, kde sa objaví Whitney a niečo zanôti. Táto deformácia z iného romantického filmu sa však rýchlo stratila a pôsobil na mňa príjemne.

Napriek všetkým atribútom, ktorý spĺňa tento film, aby sa stal hlúpučkou komédiou, nie je úplne hlúpy. Aj keď sa našli výhrady voči hlavným postavám osobitne, spolu to nefungovalo až tak zle, a pocit absolútnej bezduchosti ma akosi obchádzal. Stále mu však vytýkam, že je chladný a neosobný – neverím, že niekoho skutočne chytí za srdce. Nelapí ani vašu bránicu, napriek niektorým vysloveným pokusom o situačnú komiku (nevydarený sex v kabíne lietadla). Je to skôr film na uchechtávanie, úsmevy, poloúsmevy, úškrny a chichot. V žiadnom prípade však nie na rehot.

Celý film prenasleduje akási rozpoltenosť – na jednej strane je vyslovene parodický a smiešny, vďaka Jenniferinej babke (MacLaine) miestami aj vulgárny, na druhej strane rieši otázky rodinného šťastia. Keď sa nad tým však zamýšľam, nie je toto ideálna charakteristika 70% amerických romantických komédií?