Good Time, 2017 © Continental Film Good Time, 2017 © Continental Film

V bežnej distribúcii sa ocitla snímka, ktorá si na jar podmanila festival v Cannes. Tu sa nielen uchádzala o Zlatú palmu, ale mnohých presvedčila, že Robert Pattinson má upírsku ságu už ďaleko za sebou a pred sebou veľmi sľubnú kariéru.

Za snímkou stojí režisérske a bratské duo Benny a Josh Safdiovci, ktorí neboli na francúzskej riviére po prvýkrát. V rokoch 2008 a 2009 boli ich snímky The Pleasure of Being Robbed (2007) a Daddy Longlegs (2009) uvedené v sprievodnej prehliadke Director’s Fortnight, ktorej dramaturgiu má pod palcom francúzsky spolok režisérov.

Ak ste o nich ešte nepočuli, to preto, že sa pohybujú najmä vo vodách nezávislej a nízkonákladovej filmovej produkcie. Určite aj preto, že rozprávajú príbehy z okraju americkej spoločnosti, veď drogy, kriminalita, slabosť a úpadok – to je od mainstreamu poriadne ďaleko, ak sa nesnažíte urobiť nejakú variáciu na americký sen. To sa, pravda, do slovenskej distribúcie tak často nekupuje.

Good Time sa tak vymyká z bežného portfólia distribučnej spoločnosti Continental film, ktorá sa orientuje na známe tituly s poriadnou globálnou kampaňou a hviezdnym obsadením. Celé to má na svedomí asi ten slávny Pattinson, navždy spätý s úlohou osudového nemŕtveho miláčika tínedžeriek. Sediac v jednej z multiplexových sál celkom sama som počas filmu premýšľala, že vo filmových kluboch by sa predsa len Good Time dočkal väčšieho publika. Koncentrovať trpezlivých a otvorenejších divákov sa im darí lepšie.

Good Time, 2017 © Continental Film

Ide o ten typ snímky, ktorej nízka návštevnosť a slabší marketing nehovoria o jej kvalitách vôbec nič. Good Time je napriek americkému pôvodu autorským filmom európskeho typu. Bratia Safdiovci do svojej tvorby vkladajú to, čo dôverne poznajú z New Yorku, v ktorom vyrastali. Nejde však o jeho romanticko-turistickú tvár, ale o preľudnené a anonymné veľkomesto. Chlapci z rozvedenej rodiny žili v dotyku biedy a zločinu, stvárňujú teda to, na čo sa divák hľadajúci oddych pozerať zrejme nechce a postavy, ktoré vám budú vŕtať v hlave pre autentickú kombináciou nedokonalosti a ľudskosti.

Taký je aj Connie v podaní Roberta Pattinsona. Nevieme o ňom veľa, len že nemá zábrany, je mimoriadne vynaliezavý a oddaný svojmu mentálne postihnutému bratovi, ktorý sa jeho pričinením po lúpeži dostane do väzby. Odtiaľ sa ho Connie pokúša počas jednej noci dostať a ochotný je využiť každého, koho pozná alebo po ceste stretne. Manipuluje a klame, snuje ďalšiu a ďalšiu verziu plánu, prispôsobuje sa a improvizuje v úžasnom tempe.

Good Time, 2017 © Continental Film

Kamera sníma pomerne surovo, dokumentárne a bez štylizácie. Nehľadá krásu, takže to, čo diváka drží v napätí, nie sú sympatie či charizma, ale zvedavosť. Good Time vyčnieva z radu aj preto, že diváka dokáže prekvapiť a ukázať čosi, čo ešte nevidel. Safdiovci si našli priestor vo filmovom priemysle, ktorý je preplnený opakujúcich sa námetov a osvedčených dramatických schém.

Spolupráca s Pattinsonom bola pre Safdiovcov príležitosť zviezť sa na chrbte známeho hollywoodskeho mena a preraziť ďalej, než len vo festivalových kruhoch – ako vidno, podarilo sa. Pattinson ich sám vyhľadal a pre spoločný projekt bol ochotný urobiť čokoľvek. Rola mu bola šitá priamo na mieru, a tak dostal príležitosť dokázať, že sa ako herec má kam posúvať.

Unikátne na Pattinsonovej postave je, ako v nej skĺbil všetko to ohavné, čoho sa v priebehu filmu dopustil, a čistú lásku k bratovi, ktorá ho motivuje. Viacerí recenzenti jeho výkon oprávnene označujú za kariérny míľnik. Na prístupe Safdiovcov je zas obdivuhodné, že popri hlavnej línii nebadane rozvíjajú aj kritiku rasovej predpojatosti policajných zložiek i bežných ľudí. Connie pácha jeden zločin za druhým, no podozreniam uniká len vďaka farbe svojej pleti. Väčšina z tých, ktorí mu počas tej jednej noci skrížia cestu, rovnaké šťastie nemajú.