© Ingenious Film Partners

Uznávam, že pre násťročných fandov Vina Diesela by bol príjemnejší aj drôt v oku ako sledovanie tohto príbehu. Veď film pripomínajúci nedeľnú inscenáciu na STV 2 (nič proti), s pomaly plynúcim dejom, malým počtom postáv, rozoberanie sociálnych tém a morálnych rozporov nie je asi to pravé orechové pre majoritného diváka. Ale ak vám nič z menovaného nevadí a ste zaťažený na anglický prízvuk, čaj a sychravosť, film bude pre vás 125-minútovým orgazmom.

krimi, dráma
2004 / 125 min. / MP 12

Originálny názov
Vera Drake

Veľká Británia / Francúzsko

Réžia
Mike Leigh
Scenár
Mike Leigh
Vera Drake je milá, skromná žena žijúca po druhej svetovej vojne so svojou rodinou v Londýne. Prežíva, ako sa dá, upratuje v domoch a bez toho, že by to jej rodina vedela, pomáha ženám, ktoré nechcene otehotneli, zbaviť sa ich „problému“. Ak si vygooglite meno herečky hlavnej postavy – Imeldu Staunton, uvidíte upravenú, decentnú herečku pokročilejšieho veku. Vo filme na vás bude pôsobiť ako milunká, maličká babička, čo počas filmu vymení asi dva svetre, bez akéhokoľvek náznaku jej prikrášľovania.

Nepočítala som to, ale ak sa Vera nespýtala, či má dať zohriať vodu na čaj 20-krát, tak ani raz. Možno to takto vyznieva, že scenárista sa až príliš horlivo snažil vykresliť anglické obyčaje a zvyky, ale táto veta vystihuje Veru dokonale. Vera je chudobná žena, ktorá by sa pre svojich blízkych rozkrájala (a nielen pre nich). Ľudia, ktorým pomáha, sú chronicky chorí, chorľaví alebo tehotní. Títo ľudia majú asi milión problémov, ale Vera u nich dokáže navodiť pokojnú atmosféru a zdá sa, akoby jediné, po čo prišla, bolo spýtať sa, či nemá dať variť vodu na čaj.

Celý príbeh sa krúti okolo nej. Okolo Verinej rodiny, jej známych, ľudí, ktorým sa snaží pomôcť. Potom mi nejde do hlavy, prečo názov filmu do slovenčiny preložili ako Dve tváre Very Drake. Názov navodzuje, že pôjde o rozporuplné dielo, v ktorého prvej polovici sa Vera bude vydávať za Matku Terezu a v jeho druhej polovici sa nahodí do obleku Catwoman a bude brázdiť nočné ulice Londýna. Ničoho takého sa nedočkáte.

Film je celistvý, nie sú tu žiadne predely, návraty do minulosti ani nič podobné. Čo je možno aj špetku na škodu veci, pretože nie je žiadna scéna, ktorú by som mohla vyzdvihnúť, niečo v zmysle: a vtedy dávaj pozor, vtedy to príde. Keď sa Verino okolie dozvedá pravdu o tom, ako pomáha tehotným ženám (podotýkam, že to robí nezištne, rozumej zadarmo, pretože verí, že niekto im predsa pomôcť musí) a príde si po ňu polícia, nestane sa nič zvláštne. Jej manžel a dcéra ju podporuje, syn sa trochu urazí, pretože im nič nepovedala, švagriná s ňou nechce mať nič spoločné, pretože by to mohlo uškodiť jej povesti, ale to všetko sú reakcie, ktoré mi prídu absolútne reálne.

© Ingenious Film Partners

Ani s filmom ako takým to nič nerobí. Kamera stále pôsobí, akoby bola len niekde mimochodom skrytá a ľudia pred ňou si žili svoj život a svoje problémy, hudba sa zatknutím Very nemení na nervy drásajúcu kulisu, ale len si ďalej kde tu vyhráva, herci sa nemenia na gýčovité karikatúry svojich postáv, jednoducho sa len ďalej rozprávajú a riešia, čo bude s ich mamou/manželkou/švagrinou.

Neviem, uznávam, že som zaťažená na všetko, čo sa týka Anglicka a starších ľudí, ale verím, že nie som jediná, komu bude pripadať postava Very ako milá, dobrá žena a sychravé scény ako úplne nádherné. A verím aj tomu, že po vzhliadnutí tohto filmu sa budete mať chuť zdokonaľovať vo svojej britskej angličtine, pretože pozrieť si tento film ešte raz a bez titulkov, bude stáť isto za to.