Herectvo je problematické umenie. Byť dobrým hercom znamená, povedané prostoducho, manipulovať a klamať svoje publikum. Asi nikoho neprekvapí poznanie, že herci svoj talent zneužívajú aj mimo divadelné dosky. (Tí naši sa napríklad pri rôznych príležitostiach radi chvastajú, ako ušetrili na pokutách za dopravné priestupky.) Na druhú stranu sa hovorí, že obuvník chodí bosý. Hrdinka filmu Božská Júlia, v podaní Annette Bening, však rozhodne bosá nechodí. Za svojsky poňatú profesionalitu ale platí tým, že jej herectvo tak trochu udiera na mozog. Nečudo, pod vedením mefistofelovského hereckého guru sa totiž svojmu umeniu rozhodla obetovať všetko, vrátane seba samej. Ako napovedá originálny názov (Being Julia), ktorý by sa dal preložiť ako „V úlohe Júlie“, tým najsladším, čo nám toto dielo ponúka, je psychologický portrét „profesionálne deformovanej“ herečky Julie Lambert, konturovaný sebaistými ťahmi režiséra (István Szabó), scénáristu (Ronald Harwood) a „božskej“ Annette Bening, a to bez jediného rukotrasu. Dobre vypointovaný príbeh (podľa predlohy W. Somerseta Maughama) je už len príslovečnou čerešničkou na torte.
Being Julia
dráma, komédia
2004 / 104 min. / MP 12
Kanada / USA / Maďarsko / Veľká Británia
Réžia
István Szabó
Scenár
Ronald Harwood
Toto si zapamätajte! Keď ste na pódiu a hráte, tak je váš jediný svet divadlo. Všetko ostatné okolo, čomu civilisti hovoria „skutočný svet“, je len ilúzia. To zvykol hovorievať Juliin učiteľ herectva, ktorý je v čase jej najväčšej slávy už po smrti. To mu však nebráni neodbytne sa Júlii zjavovať a komentovať jej javiskové i „civilné“ herecké výkony. Jeho uhrančivé vstupy však nepôsobia ani trochu rušivo, ako by sa možno mohol niekto domnievať. Annette Bening si úlohu rafinovanej manipulátorky už úspešne vyskúšala vo filme Valmont Miloša Formana. Úloha Julie jej dala šancu ukázať svoje umenie v plnej paráde a Annette ju využíva od prvej sekundy až po záverečné titulky.
Moc nad davom s jej temnými zákutiami a morálnymi úskaliami je životnou témou maďaského režiséra Júlie, Istvána Szabó (Mefisto, Hannusen), tomuto jeho filmu však dominujú výhradne svetlé tóny. Filmový osud Julie, náhle precitnuvšej do reality následkom zlomeného srdca, totiž prekvapivo neústi do sebaspytnej katarzie. Juliinej inteligencii skutočnosť, že nie je „sama sebou“, síce neuniká, ale niečo na tom meniť ju ani vo sne nenapadne. „Nebyť sebou“ je totiž jej identitou, ktorú si proste sama vybrala. Vie o tom a má to rada. Ten, kto si necháva podobne bezstarostne ako ona uniknúť „intelektuálne“ konzekvencie, sa bez veľkého vyrušovania môže zabaviť umne štylizovaným inteligentným príbehom s prekvapivým koncom a la Fantóm opery. Kto si radšej veci komplikuje, ten si nepochybne vychutná psychologicky presné, morálne dekadentné experimentovanie, v ktorom je európsky film súčasnosti asi nedostižný.
K tomu aby bola Júlia naozaj stopercentne božská, mne osobne chýbalo trošku viac temnejších a hlbších tónov, a to nielen obrazne, ale i doslovne. Nezdá sa mi totiž, že by filmovo klišeovitá „historická“ hudba mala čo povedať k dianiu na plátne. Aspoň na mňa pôsobila dosť rušivo.
Film oboma nohami stojí na úžasnom herectve Annette Bening. Vďaka originálne vypointovanému scénaru manipuluje s filmovými divákmi rovnako šikovne ako to robí Božská Júlia v jej vlastnom podaní s návštevníkmi divadla. Predhodí návnadu domnelej katarzie, aby sa nám v úplnom závere radostne vysmiala do tváre. Ako taký husársky kúsok dokáže, to už uvidíte sami, pokiaľ sa na Božskú Júliu vyberiete do kina, čo vám vrelo odporúčam. Film ponúka navrch dôveryhodné herectvo všetkých protagonistov a priehrštie duchaplných dialógov (obzvlášť vynikajú tie, ktoré vedie Julia so svojou „sekretárkou“).