Bliss © 2021 Amazon Prime
Čokoľvek nové na poli sci-fi filmov je pre divákov v týchto časoch požehnaním. Ambiciózny plán streamingovej služby Amazonu Prime video s názvom Bliss vyzeral nádejne. Námet vyzerá ako romantický Matrix, obsadenie je pomerne slušné a režisér a scenárista Mike Cahill si na poli filmov s podobným žánrovým zaradením urobil meno v roku 2014, keď mal premiéru jeho Východiskový bod (I Origins). Bliss teda u mňa dostal šancu.
Greg (Owen Wilson) žije pomerne smutným životom chlapa v strednom veku, ktorému sa všetko rozpadáva. Rozviedol sa so ženou, s deťmi nemá dobrý vzťah, nevie nájsť radosť zo života a ani motiváciu do práce. Jediné, čo ho ešte ako-tak zaujíma, sú skice, ktoré nakreslil a odložil na stolík v jeho kancelárii a akési antidepresíva, na ktoré už však podľa lekára nemá nárok.
Greg prichádza o prácu. V bizarnej chvíli vyhadzovu sa mu podarí nešikovne omylom zabiť svojho šéfa. Jeho mŕtve telo skryje za záclonu a odchádza do baru naproti. Očakávajúc najhoršie stretáva v podniku Isabelu (Salma Hayek), ktorá mu akousi zvláštnou mágiou ukazuje, že svet okolo nich nie je skutočný, ale že je len akousi počítačovou simuláciou. Únik z neho je prechodom do reality plnej radosti a spokojnosti. Cesta tam však vedie cez ligotavé kamienky, ktorých množstvo je obmedzené a ktoré zoženiete, len ak máte tie správne kontakty.
Premisa naozaj neznie zle, takmer až romanticky. Kto by nechcel občas ujsť zo sveta plného zlých ľudí, násilia, nevraživosti a hnevu do inej reality, kde je všetko krásne a dostupné a veci mnohonásobne jednoduchšie? Úplné sci-fi, ale ako film by to predsa mohlo fungovať. Mohlo, ale nie tu.
Paralelný vesmír nie je vôbec lákavý, scény z jednej aj druhej alternatívnej reality sa zdajú byť bezútešné a odfláknuté. Platí to o vizuálnej, ale aj o obsahovej stránke filmu. Trošku humoru nezaškodí, Bliss však pôsobí takmer ako paródia na sci-fi žáner aj na romantické komédie. Ak by to tak bolo, bolo by to zrejme stráviteľnejšie ako fakt, že paródiou nie je a že to tvorcovia to mysleli úplne vážne. Niektoré scény možno sú vydarené, hravo na ne však zabudnete pri konfrontácii s odfláknutými až trápnymi momentami, ktoré by pôsobili hlúpo aj v amatérskych študentských počinoch.
Nie som si istý, či Bliss mohol na papieri vyzerať dobre. Podľa mňa tak maximálne v hlave Mikea Cahilla, ktorý však svoju predstavu proste nedokázal dať do podoby scenára. Ten pôsobí tak, že polovica stránok z neho vypadla, nakoniec sa však štáb rozhodol, že film natočí aj bez nich. Tak, ako mal celý príbeh obrovský potenciál, tak obrovsky zlyhala jeho realizácia.
Špeciálne zlou zložkou filmu sú herecké výkony. Vykašlem sa na vedľajšie postavy, idem len na hlavné. Owen Wilson je desivo zúfalý. Nevie čo má hrať, nevie svoju postavu uchopiť. Mal by byť zlomeným mužom hľadajúcim radosť zo života, lenže on je viac zmätený ako zúfalý, hrá skôr postavu, ktorá stratila pamäť a zabudla, na akej planéte vôbec žije. Jeho výkon je zlý, úloha mu vôbec nesadla, zdá sa však, že počas celého nakrúcania mu ani nikto nepovedal, že niečo robí zle.
Salma Hayek je hádam ešte horšia, každá jej replika znie príliš umelo, z jej výkonu cítiť snahu, ale to je asi tak všetko. Aj jej prítomnosť je len ukážkou toho, že film sa snaží byť vážny, ale nie je.
Divák si musí veľa detailov pospájať, veľa vecí mu film hovorí priamo, veľa zase metaforicky. Netuším, či sú kryštáliky symbolom drog. Ak sú a hlavní hrdinovia sa v skutočnosti nepresúvajú do iného sveta, môžeme stále hovoriť o sci-fi žánri? Prečo sa Cahill snaží natoľko balansovať medzi realitou a imaginárnym svetom, keď nevie jasne dať vedieť, na čo sa vlastne divák pozerá? A má zmysel snažiť sa o veľký intelektuálny zážitok, keď ani v drobnostiach nedáva film zmysel?
Nápad snímky je pekný, svet, v ktorom by zlo neexistovalo, by bol krásny. Škoda, že to celé pôsobí zúfalo lacno, nedotiahnuto a končí sklamaním.
