Snímka Jobs od štvrtka brázdi aj naše kiná, a tak sme sa pozreli na úlohu Stevea Jobsa vo filmovom priemysle, konkrétne v animačnom štúdiu Pixar. V správnom čase ho kúpil a dobrými rozhodnutiami mu umožnil nečakaný rozvoj.

Wall Street Journal na jednom zo svojich blogov označil kúpu Pixaru za druhý najlepší obchod, aký Steve Jobs vo svojej kariére urobil. Za prvý označili predaj NeXTu, jeho druhej IT firmy, za viac ako 400 miliónov dolárov spoločnosti Apple, vďaka ktorému sa Jobs navyše dostal späť do svojej prvej spoločnosti a urobil z nej fenomén na trhu spotrebnej elektroniky. Pokým v Apple zastával výrazne medializovanú úlohu hlavného stratéga a vizionára, v Pixare bola jeho práca menej viditeľná, ale o to možno dôležitejšia.

História Pixaru sa začala písať v roku 1979 v inej známej spoločnosti. Do firmy Georga Lucasa na výrobu špeciálnych filmových efektov, Industrial Light & Magic, bol prijatý Dr. Ed Catmull. Ten už na technologickom inštitúte v New Yorku teoreticky i prakticky rozvíjal využitie počítačovej grafiky. Jeho snom bolo vytvoriť prvý celovečerný počítačovo animovaný film. Filmový priemysel v USA vstúpil zakrátko do obdobia výrazných zmien. Nielenže sa opätovne začali vo výraznejšej miere využívať vo filmoch špeciálne efekty (a to hlavne vďaka ILM), ale cez výskum na univerzitách a vývoj nových softvérových produktov sa objavilo úplne nové odvetvie – počítačom generovaná grafika a nové možnosti pre vizuálne efekty. Historicky je to najväčšia zmena, akou filmový priemysel od príchodu zvuku prešiel. Odrazu nič nebolo nemožné. Filmoví tvorcovia už viac nemuseli limitovať svoju fantáziu. Pokým výroba špeciálnych vizuálnych efektov na počítačoch si počas osemdesiatych rokov vydobyla svoje pevné postavenie, tvorba plne animovaných filmov bola omnoho náročnejšia.

The Graphics Group, ako sa oddelenie doktora Catmulla volalo, sa popri výskume nových technológii a výrobe efektov pre hollywoodske filmy venovalo najmä predaju vlastného softvéru a špeciálneho high-end zariadenia s názvom Pixar Image Computer. Ten slúžil na náročné vizualizácie. Mohol sa tak používať vo filme, ale uplatnenie našiel i v medicíne a kupovali si ho aj viaceré vládne agentúry. Vtom však nastal výrazný odklon od zamerania materskej spoločnosti. ILM a George Lucas navyše ani nemali ďalšie voľné finančné prostriedky pre rozvoj tohto podnikania. Po vyčlenení stále narastajúceho oddelenia do samostatnej divízie, začali hľadať nového investora. To bolo práve v roku 1986, keď Steve Jobs opustil Apple.

Úvodná investícia do Pixaru bola vo výške 10 miliónov dolárov a v ďalších rokoch musel Jobs investovať ďalších 5 miliónov, aby sa spoločnosť udržala v chode. Animačné oddelenie pod vedením Johna Lassetera popritom pracovalo na reklamách. Oddelenie výskumu a vývoja napredovalo v príprave technológii pre celovečerný film. V tomto bode histórie spoločnosti do nej výrazne zasiahol Steve Jobs. Odpredal hardvérovú divíziu, firmu presťahoval a v roku 1991 dohodol novú zmluvu so štúdiami Disney, ktorá Pixaru zabezpečila základný kapitál na filmovú tvorbu a zaviazala ho vyrobiť tri celovečerné projekty.

V roku 1995 sa po mnohých ťažkostiach dostal na plátna kín historicky prvý počítačovo animovaný celovečerný film Toy Story Johna Lassetera. Pri rozpočte 30 miliónov dolárov snímka zarobila viac ako 360 miliónov. Diváci aj kritika boli nadšení. Pixar tak mal dostatok zdrojov na ďalší rozvoj, mohol najímať nových ľudí. O tri roky neskôr sa úspech podarilo zopakovať s filmom Život chrobáka. Každý nový projekt predstavoval výzvu aj pre oddelenie výskumu, na ktoré kládla kreatívna zložka spoločnosti stále vyššie a vyššie nároky. To však umožnilo Pixaru výrazne napredovať a v čase, keď sa animácia zapáčila aj ostatným filmovým štúdiám, mala táto stále veľkosťou skromná spoločnosť neuveriteľný náskok.

Rast však prinášal aj svoje problémy. Steve Jobs si našťastie bol vedomý meniacich sa pomerov. Firma už viac nebola kompaktný celok, ale jednotlivé tímy a oddelenia sa výraznejšie separovali. Inicioval preto vybudovanie nového štúdia na zelenej lúke, ktoré bolo navrhnuté so zreteľom na ducha spoločnosti a jej firemnú kultúru. Uvoľnené a kreativitu podporujúce prostredie, ktorým sa omnoho neskôr preslávil Google, bolo v tejto filmovej spoločnosti prítomné už dávno.

Pixar do dnešných chvíľ vytvoril popri krátkometrážnej, televíznej a reklamnej tvorbe 14 celovečerných animovaných filmov, z ktorých všetky mali obrovský úspech vo svetových kinách a zároveň sa tešili priazni kritikov (výnimku predstavuje Cars 2, ktorý uspel len komerčne). Tvorba Pixaru sa stala merítkom kvality a všetky ostatné animačné štúdiá sa mu snažia len priblížiť. Úspech 3D animácie spôsobil pád tej klasickej, ktorá bola špeciálne dôležitá pre najväčšieho partnera Pixaru, filmové štúdia Disney.

Vzťah týchto dvoch spoločností býval vždy komplikovaný. V tomto smere bola nezastupiteľná úloha Steva Jobsa. Ako obratný obchodník a vyjednávač vždy pomohol Pixaru v najťažších momentoch. Takým bol aj rok 2007, keď Disney odkúpil Pixar. Hodnota obchodu dosiahla 7,4 miliardy dolárov a z Jobsa sa stal so 7% podielom najväčší individuálny vlastník zábavného konglomerátu Disney. Zabezpečilo mu to aj miesto v správnej rade. Navyše, hlavné osobnosti Pixaru, Catmull a Lesseter, dnes zastávajú vysoké pozície v rámci Disney a Pixar ostal v rámci firemných štruktúr samostatným prvkom.

Steve Jobs sa zrejme neangažoval na chode Pixaru do takej miery, ako v Apple, ale najprv ako rozvážny investor, neskôr ako pozorný manažér a hlavne ako skúsený vyjednávač zabezpečil prežitie Pixaru vždy v takej forme, ktorá mu umožnila napredovať a stať sa lídrom na svojom trhu. Pomohol tak vytvoriť nezvyčajnú kombináciu kreatívno-technologickej spoločnosti. O vplyve jeho druhého podniku na Apple sa môžeme iba dohadovať. Možno však práve tu sa skrýva odpoveď, prečo vždy tak dobre rozumel potrebám špecifických zákazníkov, akými boli a sú napríklad grafickí dizajnéri.