Designated Survivor © 2018, ABC
Americká politika môže byť pre našinca španielskou dedinou. V kabinete prezidenta platí niekoľko zaujímavých pravidiel a zvyklostí. Jednou z nich je aj určenie jedného člena vlády, ktorý v čase, keď sú prezident a jeho prípadní nástupníci spolu (napríklad počas špeciálnych prezidentských prejavov), odchádza na tajné a zabezpečené miesto.
V prípade teroristického útoku, prírodnej katastrofy či akejkoľvek inej udalosti, pri ktorej by nastala smrť členov vládneho kabinetu, prevezme moc nad krajinou práve tento človek. No a tu niekde sa začína seriál Designated Survivor (v češtine Prezident v pořadí) ako politický triler s netradičným úvodom a zápletkou.
V hlavnej úlohe nastupujúceho a zaskakujúceho prezidenta Toma Kirkmana vidíme Kiefera Sutherlanda. Na začiatku je teroristický útok, ktorý ochromí dianie v celých Spojených štátoch. Postup je jasný. Treba to všetko vyšetriť a do kresla najmocnejšieho muža sveta posadiť náhradu. Tom Kirkman, chlap morálny, slušný, transparentný a nepodplatiteľný, sa tejto úlohy chopí len pár hodín po tom, čo si pomaly balí kufre a jednou nohou je z Washingtonu preč.
Našťastie, tento príbeh nie je len o tom, ako sa jeden z najkladnejších hrdinov televíznej histórie dostane zhodou okolností do kresla prezidenta a zvyká si na to. Ono je to hlavne triler. V pozadí je ťažké sprisahanie, občas niečo vybuchne, občas niekto zomrie, občas nejaká bitka a poriadna akcia. A celé to príjemne odsýpa.
Napriek uletenej a nepravdepodobnej zápletke pôsobí Designated Survivor ako uveriteľný seriál. Tvorcovia si dali poriadne záležať na dôveryhodnosti prostredia. Biely dom ako kulisa musel stáť majland. Paralely medzi skutočnými politikmi a seriálovými hrdinami však nehľadajte. Tu sú postavy vymyslené napriek tomu, že podoba s realitou môže občas prekvapiť. Iné to je pri globálnych problémoch, ktoré presvedčivý Sutherland ako hlava USA rieši. Napäté vzťahy medzi Severnou a Južnou Kóreou, utečenecká kríza či záchrana vojakov z bojového poľa sú predlohou aj pre tvorcov. Samozrejme, s inými menami, okolnosťami konfliktu či jeho rozsahom. Niekedy v náznakoch, niekedy (takmer bolestivo) priamo.
Skúsme si celý seriál rozdeliť do dvoch rovín – dramatickej a trilerovej. Tá prvá je o poznanie horšia, než tá druhá. Pohľad do duše hlavného hrdinu nie je zlý, riešiť však aj jeho rodinné vzťahy či nešťastného syna jednoducho vyrušuje a nudí. Oproti tomu sú konšpirácie v pozadí oveľa väčším lákadlom, a to aj preto, že sú originálne a udržiavajú napätie. O ich reálnosti by sa samozrejme dalo polemizovať, ale o ich zaujímavosti určite nie. Najmä vďaka nim má seriál svoje tempo a tiež sú dôvodom, pre ktorý mu odpustíte aj priveľkú dávku patriotizmu (ktorý sa možno od seriálu o prezidentovi očakáva, ale predsa).
Seriál občas príliš moralizuje a poúča a v týchto momentoch vyslovene nudí. V dramatickej zložke však oceníte slušne zvládnutú psychológiu hlavného hrdinu, ktorý reaguje na jednotlivé životné skúšky pomerne uveriteľne a ľudsky. Aj vďaka tomu v zásade neprekáža fakt, že okrem Sutherlanda má naozaj výrazný priestor na obraze len Maggie Q, ako agentka FBI.
Seriál sa doposiaľ nedostal do slovenskej televíznej distribúcie (môžete si ho však pozrieť cez Netflix). Pre tunajších vysielateľov by zrejme bol priveľkým rizikom. Seriál z Bieleho domu jednoducho v zahraničí príliš voňať nemusí (hoci House of Cards si u nás našli svoju stabilnú fanúšikovskú základňu). Designated Survivor je v podstate produkt vytvorení vyslovene pre amerického diváka a tomu treba prispôsobiť aj očakávania. Ak ste však fanúšikmi všetkého iného než deja, neváhajte. Kamera je miestami úchvatná, detaily prepracované, technická časť štábu sa prácou veľmi bavila.
Napriek niekoľkým výhradám je Designated Survivor nadpriemerným kúskom, ktorý stojí aspoň za pokus. Najmä originálne nápady vedia diváka potiahnuť k sledovaniu ďalšej a ďalšej časti. A hoci americká stanica ABC po dvoch sériách a 43 epizódach zrušila ďalšiu výrobu, Netflix už ohlásil, že v roku 2019 pribudne ešte 10 nových epizód.
