The Valhalla Murders © 2019 Netflix The Valhalla Murders © 2019 Netflix

Zaujímavá lokalita, drsný zločin a divácky atraktívna zápletka. Na to láka nová kriminálna miniséria z dielne Netflixu s názvom The Valhalla Murders. A aj keď názov môže napovedať, že pôjde o seriál s prvkami fantasy, prípadne bude mať mysteriózne odbočky, nič také sa tu nedeje. Našťastie.

Servírovaný príbeh je doslova temný, najmä preto, že na Islande, kde sa odohráva, si veľa slniečka neužijete. Severská krajina sa síce v mnohom odlišuje od Slovenska, tvorcovia však našťastie nerozohrávajú príbeh príliš vzdialený, a tak si na nejaké špeciálne zvyklosti divák rýchlo navyknete. Divák nutne nepotrebuje byť odborníkom na miestne obyčaje a tradície, hádam je len potrebné uvedomiť si, že severania sú trochu svojskí. Ich správanie tak môže byť miestami nečakané, hraničiace s uveriteľnosťou, s tým sa však, koniec koncov, stretneme aj v našich končinách.

Kriminálka z ostrova, ktorý sa stáva turisticky čoraz atraktívnejším, môže v čase pandémie poslúžiť aj ako únik od nie vždy príjemnej slovenskej reality. A hoci je pri kriminálnych prípadoch ťažké použiť slovo „oddych“, v tomto prípade sa naozaj nebavíme o mimoriadne komplikovanom zločine. Aj menej „krimižánrom ošľahaný divák“ zvládne celú zápletku pochopiť, v 8-dielnej minisérii je na to priestoru dosť. Umne zvolené tempo je zárukou toho že vraždy vo Valhalle nenudia, ale neubiehajú ani prirýchlo.

Dvojica hlavných vyšetrovateľov sa predstavuje v dvoch rovinách – profesionálnej aj osobnej. Chémia medzi hlavnými hrdinami je v tomto type príbehu nepodstatná, je však zaujímavé vnímať pohľad na to, že ani tí najumnejší kriminalisti nie sú len chladné stroje zachovávajúce postupy, ale aj ľudia z mäsa a kostí, ktorí riešia svoje súkromné a rodinné problémy. A nie vždy ich dokážu úplne oddeliť od svojej náročnej profesie.

The Valhalla Murders © 2019 Netflix

Hlavné úlohy si rozdelila sympatická dvojica, mená hercov však zrejme niečo povedia len znalcom škandinávskych filmovo-seriálových pomerov. Od prvej epizódy sme svedkami práce Katy (Nína Dögg Filippusdóttir), nedocenenej vyšetrovateľky, ktorá má okrem nespokojnosti s najnovšími pomermi v zamestnaní aj plnú hlavu starostí otravnej matky a dospievajúceho syna, ktorý, zdá sa, lieta v problémoch. Kombinácia starostí doma aj v práci doženie ju aj jej okolie k myšlienkam o Katinej paranoji, ktorá však možno má reálne základy.

Na pomoc s vyšetrovaním prípadu, ktorý otriasa ostrovnou krajinou prichádza Arnar (Björn Thors). Islanďan žijúci dlhodobo v Nórsku je, dá sa povedať, zosobnením všetkých predsudkov o severanoch. Spočiatku chladný, tajomný, neprejavujúci city, avšak precízny a dôsledný. U obidvoch hlavných hrdinov, ako to už býva, po čase príde zmena. Nielen preto, že sa im prípad „zažerie“ pod kožu…

Čo sa však zrejme dostatočne pod kožu nedostane, je samotný zločin. Je kontroverzný, je rozsiahly, šokoval by každú civilizovanú krajinu a nedal by ľuďom spať. A azda aj niekomu stačí jeho vyrozprávanie v tomto príbehu, podľa mňa sú však vraždy, ich okolnosti, súvislosti a najmä udalosti, ktoré im predchádzali, akosi málo nápadité. Tvorcovia sa síce nevyhnú klišé, ktoré by sa dali odpustiť, je však škoda, že sa s tou najdôležitejšou časťou minisérie nevyhrali ešte o čosi viac.

Sériový vrah zdá sa koná z pomsty a obvykle brutálne, zapojení sú vysokí vládni činitelia a stopy sa zametajú – to sú určite zaujímavé prvky, no prípadu čosi chýba. Na druhej strane, možno v dobe, keď sledujeme desiatky chaotických a nelogických kriminálok s priemernou či podpriemernou réžiou a dramaturgiou, sú tieto prípady z Islandu príjemným oživením a možnosťou oddýchnuť si od chaosu vo svete.

Seriál nájdete na Netflixe a ak by som mohol, odporučil by som vám ho v originálnom znení, s titulkami. Islandský chlad a tajomno sa totiž niekedy prenáša aj slovami a dialógmi.