Do neba a do pekla: Spartak Trnava © 2023 Voyo
Už aj na Slovensku máme prvý kompletný seriál od domácej streamingovej služby. Voyo, platforma, ktorú má pod sebou Televízia Markíza, si za tému svojho projektu vzala dianie v jednom z najznámejších futbalových klubov. Dala mu tak darček k jeho storočnici.
Seriál nesie názov Do neba a do pekla: Spartak Trnava. Aj keď je to darčekom k stým narodeninám, nejde o žiadny historický dokument. Našťastie.
8 epizód si dáva za cieľ nahliadnuť do diania v trnavskom klube – a to tak cez udalosti prichádzajúce počas celej sezóny, ako aj cez rozhovory s persónami z klubu, fanúšikmi, či ľuďmi, ktorí viac či menej so Spartakom súvisia. Prvá polovica sa dostala na Voyo ešte v úvode roka. Mapovala prvú časť sezóny. Zvyšné štyri epizódy prišli po skončení ostatného súťažného ročníka. Nedávno práve tá posledná, mapujúca finále slovenskej pohárovej súťaže.
Čo vlastne seriál prináša? Asi najzaujímavejšie sú udalosti, odohrávajúce sa mimo hracej plochy. Výsledky si nájdeme, góly si v priamom prenose aj zo záznamu pozrieme, no to, čo sa autenticky deje v kabíne, k tomu bežný smrteľník nemá prístup. Najzaujímavejšie pre mňa boli polčasové príhovory trénera (špeciálne ten počas derby, v ktorom Spartak prehrával o 3 góly). Okrem výberu slov hlavného kouča ma zaujala aj kadencia, s akou to všetko dokázal prekladať asistent trénera. Páčili sa mi aj zmapované momenty predčasných odchodov hráčov do kabíny – kvôli červenej karte alebo zraneniu.
Jednotliví respondenti dostali rozumný priestor. Predpokladám, že po odvysielaní sa veľkej popularite tešia tety starajúce sa o čisté dresy a kabínu. Oceňujem, že sa do seriálu dostali fanúšikovia, hráči z mládežníckych tímov, ale napríklad aj funkcionári. Asi najzaujímavejšou v tomto smere je 7. epizóda, v ktorej sa k slovu dostane aj duo majiteľov. Tí veľmi na verejnosti nevystupujú, i keď ich mená nie sú úplne neznáme – najmä ľuďom, ktorí navštevujú kiná.
Tvorivý tím zvolil miestami bulvárny postup, čím sa snažil zatraktívniť dianie na obraze aj pre tých, ktorí futbalu až tak neholdujú. Kamera nakukla aj do domovov a rodín hráčov, tiež sa divák dozvedel viac o záľubách futbalistov či o tom, ako vyzerajú prípravy na zápasy, transfery, ba aj návštevy nemocnice po zranení.
Za najdôležitejšie považujem dve veci. Tou prvou je zobrazenie toho, že vo futbale niekedy futbal nie je na prvom mieste. Výsledky sú dôležité, sú však veci, ktoré majú prednosť, väčšiu váhu a ľudský presah, pri ktorom je neraz dianie na ihrisku absolútne nepodstatné.
Tou druhou je, že eufória, nadšenie a zápal jednotlivcov sú tie hlavné esencie, ktoré držia svet futbalu na výslní. Dokazuje to fanúšikovská základňa, multifunkcie zamestnancov klubu, ale aj mnoho detailov, ktoré ukazujú, že príslušnosť ku klubovým farbám často nemá racionálny, ale skôr emocionálny základ.
Mohol by som sa ešte dlho rozpisovať o jednotlivých prvkoch, ktoré ma v dokumente zaujali. Nemá však zmysel vypísať tu všetko, rozhodne odporúčam si ho pozrieť. Ak aj futbal nesledujete, je veľká šanca, že by sa vám seriál mohol páčiť. Napríklad aj skvelým vizuálom – špeciálne kvalitnou prácou kamery, ktorá neraz vyzerá lepšie, akoby bol divák priamo na mieste.
P.S.: V pláne je aj druhá séria, tentoraz však o inom klube.
