Zlato
Nie je všetko cenné, čo sa blyští

Matthew McConaughey sa v poslednom období dokázal vymaniť z dlhoročne zavedenej škatuľky rom-komového playboya a svedomitým výberom silných charakterov premenil svoje meno v prísľub kvalitného diváckeho zážitku. Tak tomu bolo v oscarovom Klube poslednej nádeje, uchvacujúcom Interstellare či vynikajúcom krimiseriáli Temný prípad.

Viem si predstaviť, že zacítil príležitosť dosiahnuť podobnú úroveň i v momente, keď mu na stole pristál scenár Zlata. Avšak, ako hovorí parafrázovaná ľudová múdrosť, nie všetko, čo sa na prvé prečítanie javí oslnivo, končí soškou plešivca.

Skutočný príbeh ťažobného škandálu z 90-tych rokov sledujeme optikou hlavného hrdinu Kennyho Wellsa (McConaughey). Kenny je neúspešný prospektor (po slovensky hľadač zlata či zlatokop), ktorý zúfalo túži po kariérnom prielome. V bezútešnej snahe dosiahnuť svoj bájny sen sa neštíti streliť posledné priateľkine šperky s hodinkami do najbližšej záložne. Po nekonečnej sérii zbabraných obchodno-investičných rokovaní sa dá dohromady s podobne dychtivým geológom Michaelom Acostom (Edgar Ramirez) a nabehnú do nezmapovaného územia v Indonézskej džungli. Riskujúc život na hranici vyčerpania finančných zdrojov i fyzických síl nakoniec na zlatú rudu narazia a nekresťansky zbohatnú. Alebo, že by to bolo všetko úplne inak?

Hlavným problémom príbehu postavenom na dramatickom finálnom odhalení, z ktorého si diváci majú sadnúť na zadok, je, že je dopredu verejne známy. Ale budiš, predpokladajme, že nie každý divák počul o najväčšom škandále v ťažobnom priemysle a zopár prekvapivých zvratov sa predsa len dočkáme, filmu by však prospelo trošku svižnejšie tempo.

Kvantum opileckých telefonátov môže nudiť a laikom by nezaškodilo priblížiť zložité biznis mechanizmy ťažobných firiem. Od režiséra Stephena Gaghana však nemôžeme očakávať kvalitu divácky vďačného Vlka z Wall Street alebo hravú sofistikovanosť Stávky na neistotu. Spomenie si dnes niekto z Gaghanovej mdlej Syriany (2005) na niečo konkrétnejšie ako len vytrhávanie nechtov zarastenému Georgeovi Clooneymu? Podobný osud čaká aj Zlato.

V mysli vám utkvie odpudivý McConaugheyho zjav a scéna, kde neváha vliezť tigrovi do klietky. Matthew, samozrejme, nehrá zle, predvádza svoj štandard a napriek vrcholne nesympatickému vzhľadu dokáže udržať vašu pozornosť. Ani pokročilá plešina, do očí bijúci krivý zub v kombinácii s výdatnou brušnou pneumatikou nedokážu zatieniť jeho charizmatický herecký prejav.

Okrem ohyzdného hviezdneho headlinera sa herecky zadarilo aj sympatickému Edgarovi Ramirezovi, z prejavu ktorého celý čas cítiť akúsi podprahovú potmehúdsku kulehu. Navnivoč nevyšla ani Kennyho priateľka Kay s božskou dávkou trpezlivosti v podaní Bryce Dallas Howard.

Problémom Zlata je to, že podobných biografických filmov o zbohatlíkoch či premyslených podfukoch je v poslednej dobe požehnane a väčšinou sú kvalitnejšie. Spomeňme si napríklad na nedávneho Zakladateľa s vynikajúcim Michaelom Keatonom o histórii budovania burgerového impéria McDonald’s.

Slabšiu kreativitu scenáristov možno do istej miery ospravedlniť rámcom skutočného príbehu, ale vo výsledku priniesol rutinér Stephen Gaghan len priemerný film s dobrodružným duchom ozvláštnený solídnym herectvom ústrednej dvojice. Ak by ste však očakávali filmový poklad, hľadajte radšej inde.

---