Originálny názov: The Assassination of Richard Nixon
Žáner: Dráma
Minutáž: 95 minút
Krajina: USA / Mexico
Rok: 2004
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Niels Mueller
Scenár: Kevin Kennedy, Niels Mueller
Kamera: Emmanuel Lubezki
Hudba: Emmanuel Lubezki
Hrajú: Sean Penn, Naomi Watts, Don Cheadle, Jack Thompson, Nick Searcy, Mykelti Williamson, Michael Wincott, Brad William Henke
;void(0);)
Z hŕby zaujímavých filmov (okolo 140) uvádzaných na Medzinárodnom filmovom festivale v Bratislavskom Auparku som si viac menej náhodne vybral tento americký nezávislý film. kvôli zaujímavému názvu ako aj preto, že mám americké nezávisláky rád.
Istý prehľad nezávislej kinematografie z USA takmer systematicky sprostredkováva dvojka verejnoprávnej Českej televízie. Absolútna väčšina z nich nám dáva nahliadnuť do amerických reálií, ako ich v „závislých“ veľkorozpočtoch nemáme šancu vidieť. Diela svojou úprimnou túžbou zobrazovať svet okolo „taký aký je“ pripomínajú našu novú vlnu 60tych rokov, alebo Európske filmy točené v duchu manifestu Dogma. Presne taký je aj tento „Nixon“.
Príbeh filmu je založený na skutočnej udalosti: „ Samuel J. Byck sa pokúsil 22 februára 1974 uniesť lietadlo spoločnosti Delta airlines na Baltimorskom letisku, v úmysle vraziť ním do Bieleho domu a zabiť tak prezidenta Richarda Nixona.“ Scénár filmu bol však tejto udalosti prispôsobený až neskôr, keď jeho tvorcovia Kevin Kennedy a Niels Mueller objavili Byckov reálny príbeh, nápadne podobný ich fikcii pri preberaní sa rôznymi materiálmi v snahe zreálniť dej.
Už 6 rokov pred realizáciou filmu bola hlavná úloha „pridelená“ Seanovi Pennovi. Kto film uvidí, ten bude hneď aj vedieť prečo. Sean tu priam exceluje. Zábery Bickovej tváre tvoria hádam dobrú polovicu filmu. Penn je prítomný asi vo všetkých scénach. Dej by s malými zmenami mohol byť prepísaný na divadelnú hru jedného herca. Ak ste fanúšikmi hereckých koncertov a budete mať príležitosť zhliadnuť Zabijem Nixona! potom si ju určite nenechajte ujsť. Penn, ako herec v ňom boduje nemenej ako sir Anthony Hopkins v Nixonovi od Olivera Stona. Ak si oba fimy pozriete na videu, jeden po druhom, iste sa vám moja vtipná poznámka, že „ filmový Nixon a jeho neúspešný atentátnik majú podozrivo mnoho spoločného“ nebude zdať pritiahnutá za vlasy. Keď už som vtipný, tak mi nedá, aby som ešte na okraj nespomenul, že výzorovo Bicks pripomína nášho premiéra.
;void(0);)
;void(0);)
S.J.Bicke je aj bez toho riadne tragikomická figúrka. Je takou srandovnejšou, Rain-manovskou verziou slávneho Taxikára. Séria príhod z jeho života, ktorá ústi do krvavého finále má viacmenej komický ráz. Samuel sa snaží pracovať na svojej verzii amerického sna o úspechu. Jeho podivínska, mierne autistická povaha mu však na každom kroku hádže polená pod nohy. Vďaka svojej neschopnosti sebareflexie tento dojemný chudák neustále naráža, najmä v zamestnaniach, ktoré strieda ako ponožky. Jeho misia stať sa akýmsi svätým predavačom, ktorý hovorí zákazníkom pravdu, má v sebe veľký kus Čechovovskej tragikomiky. Vrcholom je jeho návšteva propagačného centra Čiernych panterov, za účelom presvedčovania jeho osadenstva aby sa „premenovali na Zebry“. Všetky Bickove obchodné i politické plány nevyhnutne zlyhávajú. Rovnako nevyhnutne prichádza svojou logikou nakoniec k presvedčeniu, že „na vine je systém“, ktoré ho dovedie k zúfalému koncu.
Veľmi zaujímavá variácia na horúco aktuálnu tému nakrútená príjemným civilným spôsobom. Vidieť v kvalitnom kine takýto „starý dobrý“ film sa asi dá už iba na festivaloch. Vďaka aj za to. (pravdepodobne pričinením kladných síl vesmíru sa tento film objaví v našich kinách začiatkom budúceho roka – poznámka šéfredaktor)
