Waiting for the Barbarians
Koloniálne čakanie na Godota

Poslednú provinčnú líniu bližšie nepopísaného impéria stráži odľahlá vojenská pevnosť. Predstavuje pomyselnú hranicu medzi kolonializmom a okolitými kmeňmi nomádov, ktorých miestni vojaci nazývajú barbari.

Pevnosti velí postarší správca (Mark Rylance), ktorý nomádov nepovažuje za hrozbu, ale je fascinovaný ich kultúrou. Ako koníček lúšti ich dávne texty zo zachovaných drevených dosiek nájdených na archeologickom nálezisku. V otázkach drobného vandalizmu vystupuje ako miestny zákonodržiteľ veľmi mierne. Prevažne ide o krádeže oviec. Hladký chod vecí sa však zmení s príchodom plukovníka Jolla (Johnny Depp), ktorý musí preveriť poplašné správy o chystanom útoku barbarov. Vykoná zopár brutálnych výsluchov, ktoré majú za následok rozpútanie nemilosrdnej vojny. Správcove protesty nepadajú na úrodnú pôdu, je obvinený zo spolupráce s barbarmi. Je čas zamyslieť sa nad lojalitou k impériu.

Literárna predloha J. M. Coetzeeho z 80-tych rokov odkazuje na paralelné armádne invázie do krajín, kde samozvaní držitelia poriadku naháňali neexistujúceho nepriateľa až kým nevyprovokovali miestnych k hromadnému násiliu. Trpezlivých divákov film odmení očarujúcimi krajinnými zábermi kameramana Chrisa Mengesa. Pomalšie tempo do istej miery sedí k téme. Divák tak má viac času nasať zobrazovanú atmosféru nomádskeho kraja.

Príbeh je rozdelený do štyroch častí, podľa ročných období. Je však cítiť, že scenár pre film adaptoval sám autor Coetzee a výsledku by prospelo zopár zásahov. Vďaka určitej vláčnej rozťahanosti, možno neakceptovateľnej pre mainstreamového diváka, ostáva dielo akosi pod radarom záujmu. Kolumbijský režisér Ciro Guerra si totiž neustrážil dostatočnú atraktivitu a veľkú dieru do sveta kinematografie svojimi barbarmi neurobí. Prostredníctvom snímky však aspoň nahliadneme do temnej podstaty imperiálneho kolonializmu.

Silnou stránkou filmu je solídny casting. Mark Rylance ťahá väčšinu minutáže a odvádza vynikajúcu prácu. Jeho smutne unavený strážca so zdravým zmyslom pre spravodlivosť je sympatickou postavou, ktorej budete s ľahkosťou fandiť. Pocity opovrhnutia, naopak, vyvolávajú násilnícki predstavitelia impéria v podaní Johnnyho Deppa a Roberta Pattinsona. Ani jeden z hercov sa na plátne veľmi nezdrží, no ich postavy si zapamätáte. Depp sa akoby snažil napraviť si hereckú reputáciu vážnejšou rolou. Svoju postavu zahral špecificky rezervovane. Jeho zlovestný plukovník Joll budí svojou neľudskou svedomitosťou rešpekt.

Herecké výmeny medzi Rylanceom a Deppom patria k najsilnejším momentom filmu. Výstava nespravodlivosti, útlaku a sadizmu vo vás utkvie. Násilná povaha doby je vo filme ilustrovaná vo veľmi jemnej forme. Dve hodiny však skutočne pôsobia príliš zdĺhavo a filmu by prospelo krátenie. K oživeniu v podobe Deppa či Pattinsona nedochádza tak často ako by bolo súce.

Guerrova filmová alegória na imperialistické tyranstvo mimo západnej kultúry je aplikovateľná dodnes. Ako náhľad do desov kolonializmu je film funkčný. Zmysel vidieť ho má aj vďaka spomínaným hereckým výkonom populárnych hercov v netradičných polohách. Pokojne mu dajte šancu, podobných diel veľa nevzniká.