Kill Bill © 2003 Miramax
Keď sa pred premiérou filmu Vtedy v Hollywoode objavilo niekoľko článkov o tom, že Tarantino nedáva vo svojich filmoch dostatok priestoru ženským hrdinkám, prekvapilo ma to. Ako prvý mi prišiel na um krvák s Umou Thurman Kill Bill, ktorý v dvoch dieloch rozprával príbeh veľkej pomsty. Drsnej, mrazivej a zábavnej.
„Pomsta je ako jedlo, ktoré je najlepšie servírovať studené.“
Kill Bill v sebe nesie všetky prvky, pre ktoré sa Tarantino stal legendou. Slávneho režiséra za jeho tvorbu dosť ľudí nemá rado, vlastne sa ani nie je čomu čudovať. Ak si jeho hlavní hrdinovia (minimálne v prvých filmoch) práve nenadávajú, tak sa pokúšajú povraždiť. V jeho filmoch si navyše musíte sami skladať niektoré kúsky do seba, pretože napríklad aj v tomto prípade nerozpráva príbeh chronologicky. Ako veľmi museli byť zmätení diváci takého Pulp Fiction pri prvých premietaniach, to si asi ani nevieme predstaviť.
Nevesta (lebo jej meno sa dozvieme až v druhom filme) sa vydáva na cestu pomsty. Bývalá nájomná vrahyňa pôsobiaca v špičkovej skupine Deadly Viper Assasination Squad chcela zahodiť svoj starý život za hlavu. Na jej svadbu však vtrhli bývalí kolegovia, všetkých jej blízkych zastrelili a neušetrili ani Nevestu. Tá však zázrakom prežila aj pokus o vystrelenie mozgu z hlavy. Po dlhom čase v kóme sa prebúdza a zanecháva za sebou krvavé stopy. Hnaná túžbou vrátiť požičané podáva takmer nadľudské výkony v pästných súbojoch, ale aj v presných zásahoch jej meča.
Kill Bill mal byť pôvodne jedným filmom. Potom sa však kompetentní pozreli na jeho dĺžku a takmer 4 hodiny sa im zdalo ako poriadny úlet. Beatrix Kiddo (ha, tu máte jej meno!) sa tak predstavila divákom v kinách hneď dvakrát. Práve fanúšikom Tarantina musí byť známa, veď jej tanec z Pulp Fiction sa stal legendárnym. Ostatne, aj v týchto filmoch sú jej choreografie nezabudnuteľné a priam smrteľne dobré. Filmy sú napokon rozdelené do dvoch, po päť kapitol a opäť je pri nich treba zbystriť pozornosť. Aby vám neušla časová postupnosť a aby ste zaregistrovali Samuela L. Jacksona pri svadobnom obrade.
Na filmy bolo spotrebovaných viac ako 1600 litrov falošnej krvi. Ak sa niekto Tarantina pýta, prečo používa toľko násilia vo filmoch, väčšinou to zdôvodňuje tým, že je to zábava. A zábava to naozaj je, aj keď si treba spočiatku navyknúť. Kill Bill nie je len bezúčelovou vyvražďovačkou, ale aj poctou filmom, ktoré režiséra ovplyvňovali. V neposlednom rade vzdáva hold samurajom (napríklad postava Hattoriho Hanza, ktorý má byť potomkom menovca, ktorá bol vodcom nindžov z Iga). Pozorný divák si všimne desiatky, ak nie stovky skrytých odkazov. Ale aj keď neovládate dejiny filmu do najhlbších detailov, Kill Bill si užijete. Veď okrem jasnej zápletky a emotívnych scén je tu veľa humoru, nadsázky a dialógov, ktoré sa vryjú do pamäti.
Kill Bill patrí k najkrvavejším, ale zároveň aj k najzábavnejším filmom, aké kedy svet uzrel. Búra predstavy o tom, že drsní môžu byť vo filmoch len chlapi a že meče nepatria do rúk nežnému pohlaviu. Ozaj, Nevestinu Katanu ste už mohli vidieť v Pulp Fiction, oháňal sa ňou Bruce Willis. Tak či onak, Umu Thurman nahnevať nechcete. Ako film ukazuje, na upokojenie si nie vždy vytiahne krabičku Red Applesiek.
„Tí, ktorí máte dosť šťastia, že máte život, vezmite si ho so sebou! Ale končatiny, o ktoré ste prišli, tu nechajte. Teraz už patria mne.“
