Originálny názov: Killers
Žáner: akčná romantická komédia
Minutáž: 93 minút
Krajina: USA
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Robert Luketic
Scenár: Bob DeRosa, Ted Griffin
Hudba: Rolfe Kent
Kamera: Russell Carpenter
Hrajú: Ashton Kutcher, Katherine Heigl, Tom Selleck, Catherine O’Hara, Katheryn Winnick, Kevin Sussman, Lisa Ann Walter, Casey Wilson, Rob Riggle, Martin Mull, Alex Borstein a ďalší.
Ako odlíšiť jednu romantickú komédiu od druhej? Začína to byť stále náročnejšie a ani herecké obsadenie nepomáha. Katherine Heigl aj Ashton Kutcher cirkulujú v romantických vodách tak dlho a tak často, že sa z nich stáva značka. Kde herci nie sú prekvapením by mohol pomôcť aspoň scenár. Ale… smola, drahí čitatelia, ani ten Vás neprilepí do kresla. Človek by povedal, že Hollywood sa pri prirodzenom trhovom výbere vyhne aspoň tým scenárom, ktoré sú od prvej vety vystavané zle. Prvé stretnutie a svadba „zbúchané“ v dvadsiatich minútach neponúkajú ani zďaleka dosť času na to, aby Vás začalo zaujímať, čo bude so šťastnou dvojicou ďalej.
Poďme ale po poriadku. Čerstvo rozídená Jen (Katherine Heigl) je s rodičmi na dovolenke v Nice. Hneď v prvý deň sa spozná s príťažlivým Spencerom (Ashton Kutcher), ktorý je vo Francúzsku pracovne – konkrétne ako agent CIA má za úlohu poslať nejakých zloduchov na druhý svet. Jen sa snaží pôsobiť spontánne, pretože (ako jej matka nezabudne pripomenúť) jej bývalý ju opustil práve preto, že bola príliš obyčajná. Napokon vyjde s pravdou von a má šťastie, pretože Spencer, frustrovaný náplňou svojej práce, hľadá stabilitu a rodinný život. A tak sa i stane a žijú šťastne až kým sa s ním o tri roky neskôr nespojí bývalý šéf a jeho najlepší priateľ sa ho hneď na to nepokúsi zabiť za dvadsať miliónovú odmenu.
Spomínaný zbrklý úvod filmu (ktorý je zdá sa mierený na trochu prostoduché prázdninové publikum) sa dá viniť za nezáujem diváka, ale za absenciu chémie medzi hercami môže zlý výber ústrednej dvojice. Heigl a Kutcher sa k sebe na pohľad nehodia, nehovoriac o tom, že Kutcher v úlohe agenta CIA tápa. Zo sebavedomého a ostrieľaného agenta (ktorý mimochodom zaniká v množine filmových agentov) sa v okamihu mení na bojazlivé chlapča v roli manžela, aj keď normálny manželský život je najväčšou túžbou vyslúžilého agenta. Čo sa týka Katherine Heiglovej, tá je sklamaním, no nie pre herectvo, ktoré predviedla, ale preto, že takúto rolu vôbec vzala. Držiteľka prestížnej Primetime Emmy má určite na viac a to je vidieť i v tejto komédii. Na začiatku krehká a výskajúca blondínka, ktorej výkon rovnako ako postava Jen prehráva boj s nudou, sa postupne mení, nadobúda niekoľko zaujímavých vrstiev, ale oklieštená tým, čo píše scenár, finišuje aj tak v podpriemere. Spomedzi všetkých najviac poteší pohľad na Catherine O’Harovú v úlohe Jeninej vždy dobre naladenej alkoholickej matky.
O toto vlažné dielko sa postaral mladý režisér Robert Luketic, ktorý v svojom resumé disponuje známymi hviezdami v hlavných úlohách, ale nie mnohými hviezdičkami v recenziách. Filmy Pravá blondínka a Diabolská svokra hovoria samé za seba. Najznepokojivejšie na filme je tempo, akým Spencer bez zaváhania zabíja svojich dobrých kamarátov a známych. Tieto podivné, zábavné a prazvláštne figúrky na pozadí romantických komédií sa stali folklórom žánru a diváci si ich často zamilujú. Film je v tomto ohľade obzvlášť bizarný a nepochopiteľný.
Okrem vnútorných nezrovnalostí komédia nešetrí ani na tých povrchových vadách. Po prvé, iba slepý (a chlap 🙂 ) by si nevšimol naozaj nešikovne predĺžené vlasy Katherine Haiglovej a po druhé, musím uznať, že takto otvorený product placement sa vidí iba málokedy. (Hej, hej, Volvo je super auto.) Aby som to zhrnula, komédia spočiatku nudí, zábavou neprekypuje a kamufluje to pochybnou akčnou pozlátkou.
