Vlastníci (2019). © CinemArt SK

Že Česi vedia robiť komédie, to ste už asi počuli. Že im to v posledných rokoch príliš nejde, ste možno počuli tiež. A že sa pokúšajú o reparát filmom Vlastníci, ste možno síce nepočuli, v nasledujúcich riadkoch však prezradím, či sa podaril.

Vlastníci sú projektom Jiřího Havelku, ktorý scenár filmu písal spolu so scenárom k divadelnej hre. V priebehu hodiny a pol sa divák stretne s vlastníkmi bytov v jednom bytovom dome. Môže to byť hociktorý bytový dom v Českej republike, v hociktorom meste. A môže to byť hociktorá schôdza.

Na stretnutie vlastníkov bytov prichádzajú (s meškaním) manželia Zahrádkovci (Tereza Ramba, Vojta Kotek). Ona ako predsedníčka spoločenstva, on ako nádejný zapisovateľ. Áno, nádejný, pretože ak to výbor neschváli, potom z toho môže byť problém. A na to musí dohliadnuť Pani Roubíčková (Klára Melíšková), ovládajúca všetky možné paragrafy. Neprejde cez ňu nikto, kto sa nezapísal do prezenčky. Ku všetkému má vždy čo povedať zatrpknutý pán Kubát (Jiří Lábus), ktorý neustále pripomína, že kedysi bolo všetko lepšie. Dianie pozorne sleduje a ešte pozornejšie komentuje otravná pani Horvátová (Dagmar Havlová). Do toho sa pani Procházková (Pavla Tomicová) s jej zástupcom (Ondřej Malý) snažia s ostatnými pekne vybabrať, pán Nitranský (Andrej Polák) sa snaží byť racionálny, aj keď je pre svoju orientáciu neustále slovne napádaný (a možno príde aj na facky!), pán Švec (David Novotný) si popri tom skúša, aké je to na schôdzi hlasovať bez mamičky a bratia Čermákovci (Kryštof Hádek, Stanislav Majer) pôsobia kultivovane, no poriadne podozrievavo. Bez slova sa zatiaľ prizerajú novomanželia Bernáškovci (Jiří Černý a Maria Sawa) a profesor Sokol (Ladislav Trojan).

Herecké obsadenie je naozaj slušné, zápletka znie ako stávka na istotu. Ak máte strach, že pôjde o ďalší Kameňák či Babovřesky, pokojne ho hoďte za hlavu. Vlastníci sú odvážnym nápadom, ktorý sa neznižuje k trápnemu humoru. Ich humor prinúti diváka ostať v pozore. Aký je? Absurdný, čierny, situačný aj úplne jednoduchý. Scenár sa snaží ísť originálnou cestou, v prípade vtipov to platí tiež, nejde o obohraté a miliónkrát použité pointy, hoci aj tu sa nájdu výnimky.

Vlastníci (2019). © CinemArt SK

Drvivá väčšina filmu sa odohráva v jedinej miestnosti, čo je pre Havelku na jednej strane výzvou, na druhej strane príjemným útekom pred dlhým premýšľaním o kulisách. Dej sledujeme v reálnom čase, doslova na pár metroch štvorcových. Neznáme postavy sú aj vďaka tomu vystavené osobnejšiemu pohľadu, zároveň však zostávajú v príjemnej anonymite. Ich charakter je v hrubých rysoch vykreslený v podstate uveriteľne, zámerom režiséra však boli aj občasné absurdné prvky, preto práve autenticita miestami pokrivkáva. Ono to v komédii nie je vždy na škodu veci, niekomu sa však môže práve hyperbolizácia v konaní postáv javiť ako mínusový bod.

Ďalší mínusový bod vidím v trošku naivnom konci. Bez prezrádzania úryvkov z deja mi príde záverečné vyvrcholenie trošku unáhlené, vzhľadom na predchádzajúci vývoj a opatrnosť jednotlivcov aj celej skupiny. Akási kolektívna naivnosť dáva podnet na zamyslenie, či sa záver filmu nedal napísať lepšie.

Možno trochu vyrušujúco pôsobia prestrihy do domu. Sledujeme zatekajúcu a plesnivú strechu, poškodené elektrické rozvody aj staré plynové potrubie. Metaforický zámer režiséra je jasný. Vhodnosť načasovania je prakticky ideálna. Nepravidelnosť týchto krátkych scénok však môže mierne pokaziť dojem.

Komorné predstavenie pripomína českú klasiku Hoří, má panenko. Kto film videl, vie, že nejde len o taký obyčajný ples, ale zároveň aj o sondu do duše bežných ľudí. Kým vo Formanovom filme sledujeme hasičov, ich manželky či ďalších účastníkov plesu, tu sa k slovu dostávajú zástupcovia ešte väčšej skupiny obyvateľstva – majitelia bytových jednotiek. Aj tu je prítomný pocit, že ak si človek nenakradne, okráda rodinu. Že kompromis nemôže byť prijatý nezištne. Že všetko rozhodovanie je buď o peniazoch, egu, či nedostatku informácií.

Zároveň je to stret generácií, cholerikov a flegmatikov, ľudí riadiacich sa emóciami aj racionálne uvažujúcich. To všetko na pozadí problémov s výťahom, povalou, fotobunkou… A aby toho nebolo málo, film je aj podobenstvo o politike. V jadre len naznačené, v závere potvrdené jediným slovom. Kto sleduje dianie v Česku, pochopí. Kto nie, o nič nepríde.

Vlastníci (2019). © CinemArt SK

Vlastníci sú mimoriadne svieži komediálny zjav. Nešetria humorom pre široké publikum, ktorý nie je hlúpy. Rozdávajú hlášky, ktoré ľahko zľudovejú („Ten plyn si nechajte. Na samovraždu.“). Ponúkajú emócie, smiech aj súcit. A aby toho nebolo málo, veľmi poctivé herecké výkony.

Ani jedna zo zložiek filmu nie je dokonalá, spolu však tvoria mimoriadne príjemný nadpriemer, aký sa len tak nevidí. Film hemžiaci sa nápadmi je dobré vidieť v kine, pretože ide o vskutku výnimočnú záležitosť.