Venom 2: Carnage prichádza
Atrakcia pre dvanásťročných

Venomov origin príbeh si v roku 2018 odniesol oprávnenú vlnu kritiky, no stále dokázal baviť publikum svojím temným štýlom a zarobil štúdiu Sony prekvapivé peniaze. Už počas prvého dobrodružstva bolo v pláne pokračovanie, ktoré naznačovalo, že pôjde o poriadny masaker. Dúfal som, že sa kritizovaní tvorcovia poučia z chýb a pôjdu po silných stránkach filmu. Bohužiaľ sa tak nestalo.

Schopného režiséra Rubena Fleischera vystriedal na režijnej stoličke prevažne herec Andy Serkis, v minulosti režijne zodpovedný za mdlého Mowgliho: Príbeh džungle (2018). Ten sa úplne vykašľal na rozvoj postáv a všetky karty stavil na rozhádanú buddy movie grotesku medzi smoliarskym Eddiem Brockom (Tom Hardy) a jeho otravne pažravým symbiontom, ktorý je večne lačný po ľudských mozgoch a čokoláde. Určité prvky humoru rozhádaná dvojica unesie, no postupne sa stáva obohratou rutinou. Hlavným ťahákom filmu sa tak stáva na smrť odsúdený sériový vrah Cletus Kasady v podaní afektovaného Woodyho Harrelsona.

Po vynútenom stretnutí s novinárom Brockom získa jeho schopnosti a vytvorí si vlastného symbionta. Hrozivý Carnage má podobné schopnosti ako Venom, no odlišuje sa hlavne svojou agresivitou. Nič ho neobmedzuje, dáva voľný priechod svojmu masakrujúcemu naturelu. Woody v zúfalej hrdzavej parochni Kasadyho šialene prehráva, ale neviem si predstaviť, ako inak vykresať švihnutého zabijaka na tak malom priestore, aký Harrelson dostal. S maniakálnymi vrahmi má vo svojej filmografii bohaté skúsenosti. Spomeňme si na Takých normálnych zabijakov (1994) z pera Quentina Tarantina.

Film skrátenou minutážou výrazne utrpel. Nestihne poriadne vykresliť motiváciu postáv, nestihne sa ponoriť do ich psychiky. Namiesto toho je všetko zobrazené skratkovite a príliš doslovne. Serkis dostal za úlohu počas 98 minút rozpútať devastačný súboj dvoch mimozemských monštier a nenechal sa pri tom obmedzovať zbytočnými režijnými ambíciami. Akoby to malo publiku odchovanom na marvelovkách stačiť a podľa aktuálnych tržieb sa zdá, že produkčný zámer ani nebol ďaleko od pravdy. So solídnym rozpočtom a relatívne vydareným castingom šlo pod iným vedením dosiahnuť určite viac.

Tom Hardy hrá svoj babrácky štandard, aký nastolil minule. Michelle Williams sa vracia ako Anne, objekt Eddieho romantického záujmu. Veľmi sa nesnaží, no aj tak pôsobí otravne. Woody Harrelson dokáže do filmu prepašovať kvôli nepravdepodobnej láske k chovankyni Frances Barrison určitú dávku sympatií, no ako párik nepôsobia vierohodne. Frances oplýva mohutnými akustickými schopnosťami a hovorí si Schriek. Znalcom komiksu je od začiatku jasné, že mutantka vládnuca silným ultrazvukom symbiontom poriadne znepríjemní ich životy. Zahrala si ju Naomie Harris, známa ako bondovská Moneypenny, ktorej, zdá sa, oveľa viac sedia záporné postavy.

Akcia je, oproti prvému dielu, citeľne prehľadnejšia, no je jej prekvapivo málo. Okrem originálneho úteku z väzenia sa prevaha akčných scén objavuje až počas digitálneho finále v katedrále. Väčšinu filmu si tak kradnú pre seba Tom Hardy doberajúci sa s Venomom. Chýbal mi aj výraznejší hudobný motív. Skladateľ Marco Beltrami potvrdil svoju povesť rutinéra. O niečo zaujímavejšie znie rapový track Last One Standing, pod ktorý sa rovnako ako minule podpísal Eminem. Tentoraz v spolupráci so Skylar Grey, Polo G a Mozzym.

Potitulková scéna prekvapivo naviazala na marvelácku dejovú líniu a bude teda zaujímavé sledovať, ako sa tvorcovia popasujú so spojením s úplne odlišným štýlom Marvelu. Sony ide od začiatku temnejšou cestou s hororovými prvkami. Každopádne nás čaká zaujímavé pokračovanie Venomovej cesty. Sympatický mimozemský antihrdina si však zaslúži zručnejších scenáristov pod skúsenejším vedením, ktoré naplno využije jeho komplexnosť. Andy Serkis rozhodne svojou réžiou neoslnil. Divákom to zdá sa veľmi neprekáža, no ja by som ocenil, keby Venom do budúcna vykročil dospelejším krokom.