U mě dobrý

Originálny názov: U mě dobrý

Žáner: komédia
Minutáž: 102 minút
Krajina pôvodu: ČR
Rok: 2008
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Jan Hřebejk
Scenár: Petr Jarchovský
Kamera: Jan Malíř
Hudba: Norbi Kovacs
Hrajú: Boleslav Polívka, Jiří Schmitzer, Lenka Vlasáková, Josef Somr, Miroslav Vladyka, Vladimír Javorský,Petr Forman, Dalibor Vinklát, Simona Babčáková,Mario Kubaš, Magdalena Zelenková

Režisér Jan Hřebejk a jeho scenáristický partner Petr Jarchovský sa postupne prepracovali do vzácnej rutiny: sú schopní vyprodukovať jeden film ročne. Ich mená sa stali značkou, obľúbenou medzi českými a slovenskými divákmi. Ich tvorivé postupy takisto, charakteristický úsmevnobolestný mix by si azda mohli dať aj patentovať.

Zvyk a rutina síce napomáhajú efektivite (znižovaniu nákladov, akýchkoľvek: ekonomických na strane tvorcov i emočných na strane obecenstva), no obvykle sa nezlučujú s tvorivosťou. Opakovaný vtip nie je taký smiešny ako na prvé počutie. Vtip, ktorého pointu uhádnete už na začiatku, takisto nie. (Viď scénu, kde sa rybár Petra Formana chytá s prispením Josefa Somra na vlastný háčik.) Zosmiešnením seriózneho charakteru dosiahnete neporovnateľne silnejší účinok ako zosmiešnením postavy, vyrysovanej iba ako „smoliar“ (opäť Forman). Tvorivý tandem sa prestáva trápiť viacrozmernosťou svojich panáčikov: sú len tým, čím sú: obstarožný hipík (Jiří Schmitzer), prostáčik (Miroslav Vladyka), „nonkonformná mládež“ (Mario Kubaš, Magdalena Zelenková), xantipa (Simona Babčáková), „socka“ (Vladimír Javorský), mazaní Cigáni z trhoviska (napr. Boris Hybner). Nehovoriac o epizódkach typu úplatný policajt.

Panoptikum ako stvorené na bláznivú komédiu či frašku. Ešte aj Bolek Polívka hrá komedianta, mága s prezývkou Mrklas (od Mr. Class). S kúzlom nielen v rukách, ale stále v celej osobnosti. No zároveň je náročné predstaviť si preňho stereotypnejšie obsadenie. Autori zastali kdesi na polceste. S množstvom podvyživených postáv, vtipov „prebratých zo života“ a s banálnou zápletkou ich silne priťahuje práve žáner uletenej komédie. Vari sa báli straty reputácie, keď nechali svojich pankáčov ohadzovať McDonalda dlažobnými kockami a nazývať podomový predaj zlodejinou? To má byť osteň, „závažný rozmer“? Vždy, ako sme u nich zvyknutí, zmierňovaný odvolávkami na ľudskú prirodzenosť? Vlezte mi niekam. Buď ma bavte, alebo moralizujte. (Možno si skutočne myslia, že Pelíšky sú najkomplexnejšou možnou filmovou výpoveďou o totalite made in CSSR.)

Ostáva hláškovanie. Nadľahčenosť (s rezervami). Vltava a život pokojne plynú (občas sčerené motorovým člnom). Nikto sa neurazí, nechceme nikoho uraziť. Aj divák je človek. Čecháček. Tvorcovia tiež. Čecháčci. Konečne dospeli k jednote. Nadhľad sa ukázal iba zásterkou. So strasťami (Musíme si pomáhat, Pelíšky, Pupendo), ale predsa ukázali, že sú takí, akých ich chceme mať. U nich dobrý. U nás taky. „A všechno bude fajn.“ V preklade: „Když je dnes člověku dvacet…“ O nič nejde. Iba prirodzená ľudská reakcia z presýtenosti, veď vy dobre viete, páni H&J, o čom hovorím. O mletom mäse.