Tlmočníčka

Už sedemdesiatročný režisér Sydney Pollack natočil svoje najslávnejšie a najúspešnejšie filmy v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch – či už politický thriller Tri dni Kondora, romantický muzikál Takí sme boli, komédiu Tootsie alebo sedemoscarovú romantickú drámu Spomienky z Afriky. V deväťdesiatych rokoch sa okrem thrilleru Firma veľmi neukázal. Teraz prichádza do kín film z jeho obľúbeného žánru, politického thrilleru.

Silvia Broome (Nicole Kidman) pracuje ako tlmočníčka v sídle OSN. Jedného dňa zostane dlhšie v práci a počuje rozhovor v africkom jazyku Ku. Rozhovor je o plánovanom atentáte na prezidenta stredoafrickej krajiny Matobo, doktora Zuwaniho, ktorý má prísť do sídla svetovej organizácie. Prezident Zuwani sa má obhájiť pred Generálnym zhromaždením, ktoré ho podozrieva z genocídy a ďalších zločinov v jeho krajine. Toto svoje zistenie sa rozhodne povedať svojmu šéfovi, ktorý túto informáciu posunie príslušnému pracovníkovi úradu na ochranu verejných činiteľov – detektívovi Tobinovi Kellerovi.

Kellerovi, ktorého stvárnil Sean Penn, pred pár dňami zahynula manželka, ale aj napriek tejto tragickej udalosti sa začne prípadom zaoberať. Keller spočiatku upodozrieva Silviu z toho, že si to všetko vymyslela, pretože mu je naozaj divné, že sa atentátnici zhovárali o zabití prezidenta práve v malej vzdialenosti od „jedného z ôsmich ľudí na svete“, ktorý jazyku Ku rozumie. Pošle ju na detektor lži, začne o nej zisťovať informácie (napríklad zistí, že vyrastala v Matobe + množstvo ďalších zaujímavosti) a dá ju sledovať. Ďalej dostane k dispozícii FBI, CIA a NSA (aj s takouto silnou podporou niektoré veci zistí až s neuveriteľnou rýchlosťou – ale berme, že je to film), aby vyriešil zamotanú situáciu, do ktorej sa zapletú ešte aj politickí oponenti doktora Zuwaniho.

Scenár ostrieľaných autorov Charlesa Randolpha, Scotta Franka a Stevena Zailliana, ktorí sú zodpovední napríklad za Schindlerov zoznam alebo Gangy New Yorku, je výborne napísaný, diváka núti rozmýšľať a takmer vôbec nenudí. Jedine koniec je až príliš happyendový a klišéovitý, keďže napríklad ja nemám až tak rád typické americké (alebo telenovelové) konce, kde sa všetko skončí dobre. Z rámca amerických filmov nevybočuje ani náznak romance medzi Kellerom a Silviou. Príbeh sa viditeľne inšpiroval situáciou v mnohých krajinách Afriky, aj keď vo filme sa dej točí okolo vymyslenej krajiny Matobo. Takisto je viditeľná snaha zatraktívniť film zasadením do zaujímavého prostredia OSN a vysokej diplomacie.

Režisér Sydney Pollack pracuje na budovaní atmosféry hlavne perfektným strihom a hudbou (rytmom). Týmito dvoma prostriedkami je vynikajúco vygradovaná jedna z kľúčových scén, a to scéna v autobuse, jednoznačne najlepšia pasáž filmu. Režisér ale ukazuje, že nielen akčné scény vie robiť – výborná je napríklad sarkastická časť s prechodom prezidenta Zuwaniho cez mesto alebo aj obyčajný výsluch na detektore lží.

Režisérovi výrazne pomáhajú dve herecké hviezdy filmu. Nicole Kidman perfektne zvláda úlohu najprv tajomnej, a potom rozhodnej prekladateľky. Sean Penn je opäť úplne uveriteľný človek po strate manželky a zároveň rozhodný a inteligentný agent, aj keď občas by mohol použiť aj iné výrazové prostriedky ako zdvihnuté obočie. Niektoré kroky jeho postavy sú však na hrane ľudských schopností.

Po šesťročnej odmlke sa jeden z posledných klasických režisérov politických thrillerov vracia s výborným filmom, ktorý stavia najmä na prepracovanej atmosfére, inteligentnom scenári s malým zvratom na konci a výborných hercoch. Ak sa vám tento žáner páči, môžete sa tešiť na výborný zážitok, a aj keď nie, tak si ho pozrite ako niečo iné ako súčasné akčné filmy, je to akoby závan klasických filmov z minulosti, kde bol dôležitý najmä príbeh a nie akcia.

---