Thirteen Lives
Skutočný príbeh, v ktorom sa spojil celý svet

Sprvoti ma táto snímka o mediálne veľmi známom prípade záchrany 12 chlapcov a ich futbalového trénera zo zaplavenej jaskyne v Thajsku nelákala. Po pár dňoch jej obchádzania na Prime Video som jej však nakoniec šancu dal a urobil som dobre.

O réžiu sa síce postaral často rutinérsky Ron Howard, ale pre príbehy založené na skutočných príbehoch býva dobrou voľbou. Výbornú prácu navyše odviedol britský scenárista William Nicholson. Z toho, čo sa o prípade z leta 2018 objavilo v našich médiách to tak síce nemuselo vyzerať, ale išlo o veľmi náročnú pátraciu a záchrannú operáciu, na ktorej sa podieľalo viac ako 5000 vojakov, dobrovoľníkov a špecialistov z celého sveta – niektoré zdroje hovoria až o dvojnásobku. Správne sa rozhodnúť na čo sa vo filme zamerať, čo a koho vynechať a zároveň byť stále verný skutočnému priebehu udalostí a nestratiť ani ľudský rozmer teda nemohlo byť ľahké, ale podarilo sa.

Prvý pozitívny bod si pripisuje dráma Thriteen Lives (Trinásť životov) už na začiatku – ide totiž priamo na vec. Kým sa chlapci aj s trénerom, resp. asistentom trénera vydávajú na výlet do blízkej jaskyne, len chvíľu ich sledujeme pri futbalovom zápase. Ich rodičia zatiaľ spoločne pripravujú oslavu narodenín jedného z nich, ale hneď ako začne pršať, uvedomia si, že po chlapcov treba zájsť. Už je však neskoro. Jaskyňa bola pre nečakane skorý nástup monzúnového obdobia okamžite pod vodou. Vláda rýchlo rozbieha záchrannú operáciu, ale v zatopenom jaskynnom systéme chlapcov nevedia ani nájsť. O pár dní sú už na mieste britskí dobrovoľní záchranári Richard (Viggo Mortensen) a John (Colin Farrell), ktorí sa špecializujú práve na záchranu ľudí v zatopených jaskyniach. Až im sa podarí stratenú trinástku nájsť a neskôr aj vymyslieť veľmi neortodoxný spôsob ich záchrany.

Ako som už uviedol, v skutočnosti sa na záchrane podieľalo omnoho viac ľudí ako je vidieť vo filme a to sa týka aj priamo záchrannej operácie, ktorú vykonávali potápači. V skutočnosti ich tam bolo takmer sto. Ale mimo tohto „zmenšenia“ sa film verne pridŕža skutočných udalostí. Okrem diania v jaskyni vidíme aj práce na povrchu – ako napr. snahu odkloniť vodu z hory nad jaskyňou, z ktorej do nej nateká deň, čo deň obrovské množstvo čerstvej vody. Je v tom inak silný pozitívny odkaz – ľudia a inštitúcie z celého sveta sa dokázali spojiť pre dobrú vec. Možno si poviete, že banalita, ale v mnohých iných situáciách to urobiť nevieme.

Popri mnohých postavách a udalostiach nemajú Viggo Mortensen a Colin Farrell na obrazovke až taký dominantný priestor, ako by sa dalo čakať, ale obaja ukazujú, že sú stále kvalitní herci. Snáď aj lepší, ako si väčšinou o nich myslíme – alebo aspoň ja. Farrella som vo veľmi civilnom podaní IT konzultanta v obleku v prvých momentoch takmer ani nespoznal. Pohyby tela, mimika, či výraz tváre – nič nepripomínalo herca, akého som doteraz videl v iných jeho filmoch.

Thirteen Lives sprítomňuje všetky dôležité momenty počas 18 dní záchrany. Vidíme aj ťažobu kľúčových rozhodnutí záchranárov, keď autenticky pochybujú, či je chlapcov vôbec možné dostať včas von. Monzúnová sezóna sa totiž bude len zhoršovať a už na jej začiatku bolo nesmierne náročné preplávať cez zatopené časti jaskyne aj pre skúsených vojenských potápačov, nie to ešte pre netrénované deti. Richard a John nakoniec dostanú od Thajskej vlády súhlas na postup, ktorý dovtedy nebol nikdy odskúšaný a skrýval mnohé riziká, ktoré mohli viesť k smrti väčšiny detí. Nechcem prezrádzať detaily, keďže vo filme je dôležitá aj postupnosť, akou záchranári prišli k finálnemu plánu a aké riziká zvlažovali.

To, že všetko dobre dopadlo, je dôležitou súčasťou snímky. Je to tak svojim spôsobom feel good movie, ale nie v tom prvoplánovom význame. Prevláda dráma, kvalitné herecké výkony a autentickosť, ktorú podporilo aj nakrúcanie priamo na mieste udalosti, či výborná kamera, o ktorú sa postaral hlavný kameraman, Thajčan Saymbhu Mukdeeprom.

---