Ulička nočných môr © CinemArt 2022 Ulička nočných môr © CinemArt 2022

Guillermo del Toro, muž s vycibreným vizuálnym štýlom sa po 4 rokoch vracia na strieborné plátno. Po Podobe vody, ktorá v roku 2017 získala plešatú sošku za najlepší film opäť prináša vizuálne skvostnú drámu, ktorá môže byť fanúšikom hlavne žánru film-noir pomerne známa. Ulička prízrakov je totižto druhou adaptáciou rovnomennej knihy z roku 1946, ktorá sa už o rok na to dočkala kvalitnej filmovej podoby. Má snímka čo povedať aj modernému divákovi?

dráma, krimi, triler
2021 / 151 min. / MP 18

Originálny názov
The Nightmare Alley

USA

Réžia
Guillermo del Toro
Scenár
Guillermo del Toro, Kim Morgan
V kriminálnej dráme zasadenej do obdobia 40-tych rokov minulého storočia sa predstavuje Bradley Cooper ako mladý a ambiciózny Stan, ktorý za sebou necháva svoju temnú a tajomstvom opradenú minulosť a pridáva sa dielom náhody k cirkusu. Tam dostane strechu nad hlavou, teplé jedlo a aj prácu. Stana si postupne rýchlo obľúbia takmer všetky pitoreskné postavičky a „obludky“, s ktorými sa divák postupne zoznamuje. Je medzi nimi temný, no charizmatický riaditeľ Clem (Willem Dafoe), sympatická mladá Molly (Rooney Mara), do ktorej sa náš hlavný protagonistka hneď zapozerá a takisto párik mentalistov – charizmatická blondýna Zeena (Toni Collette) so svojim manželom – alkoholikom Petom (David Strathaim). Práve táto dvojica sa ukáže ako kľúčová v smerovaní Stanovej budúcnosti, keďže medzi nimi vznikne priam až rodinný vzťah. Stan, ktorý má sám nevyriešenú minulosť s otcom sa stane učňom starého Peta, ktorý ho zaučí do tajov mystifikácie, chladného čítania a odhadovania osôb. Stanov talent sa veľmi rýchlo naplno prejaví a zakrátko sa z neho stáva excelentné médium, ktoré svojim žoviálnym vystupovaním prerastie špinavé polia obludného cirkusu. Film tak opúšťa cirkusové reálie a sleduje postupný vzostup a pád hlavného hrdinu, ktorý sa na svojej ceste za bohatstvom a slávou nezastavuje pred ničím. No a keď mu do cesty vojde tajomná a prefíkaná psychologička Lillith (Cate Blanchett), Stan rozohráva poriadne nebezpečnú hru.
Ulička nočných môr © CinemArt 2022

Ulička prízrakov funguje v dvoch pozíciách. Cirkusová sekvencia pôsobí komornejšie, otvára viac otázok ako ponúka odpovedí a filmový čas plynie pomaly no s jasným zámerom. Neskorší presun do ruchu veľkomesta úplne pozmení tempo a oveľa viac sa sústredí na temnotu, intrigy a lži. Produkciu filmu zbrzdila pandémia i iné problémy pri natáčaní, čo sa však neodrazilo na vizuálnej stránke. Guillermo Del Toro opäť potvrdzuje, že scénograficky sa mu vyrovná málokto a jeho jedinečnému vizuálnemu štýlu rozprávania chýba pramálo k dokonalosti. Každá scéna, každý záber, každé políčko je doslova pastvou pre oči. Cit pre detail, rekvizity, svetlá, zo všetkého srší temná, no priam až rozprávková atmosféra plná skrytých významov a metafor. Film začína na zablatenej lúke a v špinavých klietkach a postupne svoju polohu presúva do zlatých interiérov a lesku veľkomesta. To všetko so štýlom a gráciou – technicky dokonalá filmárčina.

Problémy však začnú prichádzať, keď sa snímke začneme pozerať pod sukňu. Už samotná dualita rozprávania je trochu problematická, keďže pôsobí epizódne a trošku nekoherentne. Stále sa to dá odpustiť, hlavne keď je naozaj vidieť, že si na filme dal štáb skutočne záležať. Čo sa už však ignorovať nedá, je síce prepracovaný, no veľmi plocho pôsobiaci scenár, ktorý vychádza z výbornej predlohy a dal sa tak zvládnuť oveľa lepšie. Ani na skutočne premrštenej stopáži nedokázal Guillermo Del Toro správne odkomunikovať motivácie a konanie hlavných protagonistov a snímka tak vo svojich najväčších zvratoch pôsobí prinajmenšom zmätočne. Film plný zrád a intríg tak dlho pracuje na tom, aby diváka pohltil a zmiatol, až dochádza k nežiadúcemu efektu, keď je správanie postáv síce nepredvídateľné, no skutočne hlúpe. Hlavný hrdina je posadnutý mocou, úspechom i peniazmi, no ani táto informácia nám nepomáha pri rozlúštení neracionálneho konania všetkých zúčastnených. A aj keď sa film miestami snaží popchnúť diváka, ktorým smerom by sa mal pozerať pri rozhodovaní postáv, je to slabá náplasť, ktorá navyše veľmi nedrží. Práve v tomto prípade by film mal cieliť na náročnejšieho diváka, čo odignoroval vo veľkom štýle. Škoda. Sledujeme tak len zmätočné zvraty a môžeme len hádať, prečo sa to celé vlastne deje. To sa neskôr zrejme odzrkadlilo aj na ziskoch filmu, ktorý má problematickú cieľovku a zatiaľ sa ani len nepriblížil pomerne vysokému rozpočtu. No a nominácie na Oscarov (kde filmu nedávam veľké šance v hlavných kategóriách), či iné filmové ceny, sú zrejme pre Hollywoodske štúdio dôležité menej ako milióny v mínuse.

Ulička nočných môr © CinemArt 2022

Snímku okrem vizuálu do značnej miery zachraňujú aj herecké výkony, keďže aj napriek deravému scenáru s pomerne lacným dramatickým oblúkom ťahajú film a tak je premrštená stopáž zvládnuteľná bez väčších problémov. Nepatrím medzi najväčších fanúšikov Bradleyho Coopera, v tomto filme si ma však získal, keďže je jeho transformácia pomerne uveriteľná a je vidieť, že úlohe obetoval naozaj veľa. Napriek tomu by som však bol zvedavý ako by film dopadol, keby na rolu nakoniec kývol Leonardo DiCaprio (vycúval na poslednú chvíľu), keďže v tejto pozícii ho vidím rád a možno by film nezanechal pocit mierneho sklamania z toho, že sa tu premárnil potenciál na modernú kultovku ako napríklad v prípade Shutter Islandu. Tu však ide skôr o moje osobné preferencie, pretože Cooper za toto naozaj nemôže a je jedným z najväčších pozitív Uličky prízrakov. Je naozaj skvelý – hlavne v druhej, „mestskej“ polovici.

Ulička nočných môr vzdáva veľkú poctu film-noir žánru a neparazituje na svojom predchodcovi. Vyberá sa vlastným smerom s jasným zámerom. Ten je aj dostatočne naplnený, hlavne pri závere má človek pocit, že videl naozaj dobrý film. Ak sa však k nemu spätne vráti, nemôže ignorovať zásadné chyby pri rozprávaní príbehu, ktoré mu tak uberajú na kvalite. Veľmi by som tento film chcel mať rád, no del Toro trochu zišiel z cesty. To čo tak kompaktne držalo pri Podobe vody tu jednoducho chýba: Jasné odôvodnenie konania postáv, ktoré sú divácky veľmi zaujímavé, no trocha nezvládnuté, akoby nedotiahnuté do konca. Čo je trochu škoda, keďže mal film našliapnuté diváka dokonale strhnúť, šokovať a posadiť na zadok. To sa nedeje, no na Uličku prízrakov sa stále neskutočne dobre pozerá.